Podoby

Sestra je ako mača, mraučí, motá sa pod nohami. Stále opakujem, že ja som taká nebola.
Musíme zistiť, kedy je zápis budúcich prvákov, ten termín si poznačiť a potom naň spomínať; o niekoľko rokov pri nedeľnej káve a koláči. (Tvaroh a maslový korpus.) Možno sa nám vybaví aj to, že sme našli základnú školu s rovnakým názvom v Trebišove, chvíľu sme o tom vôbec nevedeli, na jej stránke sme hľadali správne informácie.

Vlastné príbehy nachádzame v črtách, ktoré nám nepatria, nesúvisia s nami. Ako v lete, keď sme stáli pod pódiom. Meskalín, ten spevák a potom blato, slama, zima a esemesky.
Podobalo sa to na pravdu.

Niekedy sme slabí. V konfrontácii snov a reality strácame šťastie, dni plníme predstavami, všetky situácie prispôsobujeme starým, známym, vzorovým. Nevieme, čo robiť, nemôžeme odhaliť a prijať súvislosti. Dúfame v nemožné, a tým iba znásobujeme svoju bezmocnosť. Schovávame zúfalé tváre.

Chcem veriť, že už mám tieto tragické metamorfózy za sebou.

Jedného dňa prídeš a vezmeš si ženu, inú ako ostatné. V duši vlčica, podobná tebe. Budete neskrotní a milujúci. So svojim jazykom, symbolmi, väzbami. Verní. Súdržní aj nezávislí. So svietiacimi očami. (Do splnu ostáva osem dní.)