Slobodne

Vianočku nakrájame na kúsky, obalíme v cestíčku z vajca, polohrubej múky, mlieka a vanilkového cukru, opečieme. Tanier, vidlička, panvica, rozpálený olej, vidlička, servítka, tanier. Nezvládam ani toto, no mudrujem o karbonátkach.

A keď prežúvam, čo som si navarila, hovorím niečo o zbytočnosti televízie. Vyhodiť. Zbaviť sa predstáv.

Sviatok, torta, slamové víno. Je nám medovo, hovoríme o tom, čo je výhodné. Pre iných. Ako by sa to dalo spraviť, čo nechať, čo zmeniť. Mohli by sme to zopakovať aj tým, ktorých sa to týka, veď im predsa chceme dobre. Svojimi predstavami. No oni by boli naďalej bezradní. (O tom, čomu sme sa už dávno otvorili a považujeme za samozrejmé, druhí nemusia mať ani tušenie. Slová, stena, tma.)

Otázka, ako začína nový rok. Najskôr chcem porovnávať a napísať vlastne o tom, čo už bolo. Veľmi slobodne, odpovedám len. Presne takto. (Mám radosť.)

Prechádzam lesom a myšlienky mám úplne čisté. (Myšlienky sú duša. Nič iné.) Večer vidno hviezdy a potom zase nie. Sneží. Pri potoku, na tmavej poľnej ceste fúka vietor. Nikto ma tam nevidí. (A koľkí mi to predtým hovorili. Hybaj do prírody. Slová, stena, tma.)
Prsty, klavír, melódia. Počujem to zvonka. Intímne sa mení na verejné. A naopak. Idem ďalej. Malá mačka zastane a pozerá na mňa. Dala by som jej meno, keby neušla.

Dôležité je, že neostalo prázdno.