Cesta z mesta.

Od malička som vyrastal na dedine. Dedinka úplne normálna, čítajúca 1ks kostol, 1ks krčma,1ks futbalové ihrisko, 1 ks základná škola a ďalšie štandardne dodávané komponenty v rámci balíka "Slovenská dedina". Potom som šiel študovať do veľkého sveta, našiel si frajerôčku a po skončení VŠ sa zjavila ta nepríjemná otázka "A čo teraz?"

Nuž, čo? Dali sme hlavy dokopy, spočítali financie, a prišli k záveru že keď predám ja svoju obličku, žena svoju a pridáme k tomu naše úspory + to čo dostaneme zo stavebka, tak na dom aj tak nevydá.
Takže kúpime byt, na dom teraz nemáme, splodíme nejakého toho potomka, nejaký čas tu pobudneme a potom si splníme náš sen a kúpime si nejaký domček v dobrej štvrti, s nádherným zeleným trávnikom, a budeme tam pestovať svine a chovať kapustu. 

No tak teda sme sa do toho pustili. 
Honba začala, dôležité je si stanoviť najprv kritéria aby sme nestratili v tej záplave výhodných ponúk.

Kritéria sme zvolili 3, konkrétne tieto:
- nie drahý
- nesmie stáť veľa peňazí
- musíme naň mať

Cieľ máme, kritéria tiež, už chýba len byt. Hľadali sme, snorili, a časom sme prišli
k dvom závažným zisteniam. Prvé, to menej dôležité je že treba mať šťastie. To druhé, oveľa závažnejšie je že realitný agenti sa delia na 2 skupiny.
Prvá skupinu sú normálni realitáci, zoberú Vás na obhliadku, čo to Vám povedia o byte a medzi tým zvádzajú krutý boj s druhou skupinou.
Druhá skupina sú androidy, vyrábaný v továrňach na marse zo súčiastok, ktoré sa nehodili k výrobe predavačov Herbalife produktov a poisťovacích agentov.

Po určitom čase sa na nás to šťastie usmialo, a kúpili sme s manželkou parádny byt, na parádnom sídlisku. Keďže sme boli mladý, vitálny, a v telke večer aj tak nič nebývalo, podaril sa aj ten potomok. Stále sme ale snívali o tom našom domčeku. Drobné každodenné udalosti v nás túto túžbu neustále posilňovali. 

Napr.
Stojím si tak v izbe, dcérka na rukách, jemne ju hojdám, radšej nespievam, ruky ma bolia ako sviňa, snažím sa myslieť pozitívne a predstavujem si aké nádherné, vytvarované svaly budem mať. Malá konečne zavrie oči, pomaličky ju ukladám do postieľky, opatrne, jemne aby som ju nezobudil a vtedy KURVA FIX, KURVA DRÁT, mi začne spievať pri uchu príklepka. 
Plač, šok, je nedeľa pol deviatej večer ty hovado, pozitívne myslenia je preč, 
ja chcem ničiť, trhať, biť, kopať, sypať soľ do rán, púšťať Roba Kazíka a reprízovať Drišľakoviny...

Alebo idete ráno do obchodu a nudná cesta sa premení na vzrušujúcu exkurziu svetom psích hovien začínajúcich na veľkosti čivava po redukčnej diéte, a končiacich niekde v oblasti nemecká doga na rastových hormónoch. Mimoriadne bohatá nádielka je hlavne na jar, keď slniečko pohladí svojim lúčmi neroztopený sneh ktorý sa začne roztápať a odhalí kam až siaha ľudská debilita.

Keďže v továrňach na marse asi medzi tým vyvinuli nový software, ktorý umožňoval androidom ešte viac zvýšiť ceny bytov, tak aj ten náš kúsoček nadobudol medzičasom celkom slušnú hodnotu.
Dali sme zase hlavy dokopy, a na naše prekvapenie a potešenie, keď sme zrátali cenu našich 50m2 + hypotéka, tak nám vyšlo že na ten dom by možno aj vydalo, a to aj bez predaja telesných orgánov. 
Začala druhá odysea, tento krát nájsť nejaký šikovný domček s podobnými kritériami aké sme mali pri hľadaní bytu. Počas hľadania som vypracoval aj malý výkladový slovník, ktorí Vám pomôže zorientovať sa v textoch inzerátov.

Tu je.

Romantický - bez elektriny, plynu a vody, resp. niekde v totálnej riti na lazoch, alebo ešte aj hnusný slovenský neobarok, charakteristický ružovou 
farbou fasády + biele betónové stĺpiky, ktoré vyzerajú ako počin sovietskeho sústružníka s neobmedzenou fantáziou.

Potrebuje menšie úpravy - totálne rozflákaná chajda

v pôvodnom stave - HAHAHA, ani na to nemyslite

po čiastočnej rekonštrukcii - nové kľučky na dverách a rohožka pred dverami

vhodný aj na bývanie - bývala márnica (toto sa nám fakt stalo) 

Takže napr. z "Domčeka v tichom prostredí, vhodnom aj na bývanie, v tesnej blízkosti parku", sa nakoniec vykľuje bývala márnica, s cintorínom hneď za domom, kde môžete organizovať šialené grilparty a medzi hrobčekmi sa zatiaľ vaše detičky môžu hrať zlodejov a policajtov, ale nedoporučujem tam kopať jamu na pieskovisko.

Ale aj toto sme prekonali a pred dvomi rokmi sme kúpili dom v jednej malebnej dedinke na Liptove. Hlavná cesta za domom už taká malebná nie je, ale éterom sa šíria reči o obchvate, diaľnici atd., tak tajne dúfam že náš pán premiér, ktorý sa momentálne pokúša prekonať svetový rekord v dĺžke udržania nasratého výrazu na xichte, dodrží slovo a diaľnica bude do 2012 aj s obchvatom. Ja viem, to nie je veľmi vtipné.
Domček je taká ta hardcore kubisticko-socialistická architektúra, niečo ako Picassov mokrý sen premenený na nočnú moru. Ale zapracujeme na tom, a niečo z toho už vykrešeme, nová fasáda, drevo a nejaké tie úpravy to hádam trošku skultúrnia.

A tam som konečne aj zistil aký zvuk má domov. Môj otec je taký ten multifunkčný švajčiarsky nožík v ľudskej podobe, ale hlavne je stolár a ja som stále dumal čo mi na tom sídlisku chýba.
A prišiel som na to v sobotu ráno keď som sedel za stolom, pchal do seba maslový chleba a cítil sa ako doma.
Domov má zvuk cirkulárky doliehajúci cez okno...