Tak, prišiel nám krásny posledný aprílový deň a stretávame sa pod zvolenským zámkom aby sme zažili nové dobrodružstvo. V poradí druhý zájazd v kalendárnom roku 2010 mimo hranice Slovenska. Po rozdelení do dvoch aút zadávame cieľ Byczyna ( Byčyna)v Opolskom vojvodstve v Poľsku, kde naši poľský kamaráti z "Opolskieho bractwa rycierskeho" majú postavený vlastný hrad a v tomto hrade sa majú konať Majstrovstvá Európy v historickom šerme v kategórií HARD. Mnohý šermiari na Slovensku sa už s týmto pomerne východo-európským štýlom šermu už určite stretli. Na pochopenie je to strašne ľahké. Stačí si len obliecť hrubú prešínavicu, dať na seba prilbu zo strašne malým priezorom, zobrať do jednej ruky meč a do druhej štít, ktorým sa vlastne celý chránite a len bijete a bijete...žiadna špecialná technika len bijete ako Mike Tyson, lenže s mečom.
Prvé auto zdvihlo kotvu presne o pol jednej na obed a nabralo smer Bánska Bystrica, kde potrebovali nabrať ešte jednu našu členku, celkovú posádku auta tvoril šofér Miro, spolujazdec Tomáš a v zadu baby Ivonne a v Bystrici vyzdihnutá Ľubka. Auto po nabratí Ľubky naberalo smer Zlaté Hory v Čechách. Tam však už auto nedošlo....
Druhé auto odišlo s pod zámku o pol druhej poobede a posádku tvoril šofér Jaro, spolujazdec som bol ja a vzadu Mišo, Miška D. a Barča. Hneď po opustení Zvolena sme naberali smer Martin cez Kremnické bane a s tade smer Zlaté Hory. Premávka bola dosť hustá. Čo sa dostatočne ukázalo v Martine, kde sme stáli už niekoľkokilometrovej kolóne. V podstate v sme v kolónovom tempe došli až do Čadce, samozrejme na pár úsekov, po ktorých sme išli normálnov rýchlosťou. V Čadci sme v miestnom Tescu rozmenili eurá na zloté a znova sme nabrali smer Zlaté Hory.
Po prekročení hranice sme sa niekoľko krát kontaktovali s prvým autom, ktoré malo náskok. 11 km pred Českým Těšínom sme zablúdili do jednej dediny. Vtedy bol podľa prvého auta smer Ostrava. Tak nás jedna milá pani naviedla na diaľnicu Frýdek- Místek - Ostrava.
Do Ostravy sme došli asi za hodinu. hneď ako sme do nej vošli sme sa kontaktovali s prvým autom, že sme v Ostrave a akým smerom máme znova ísť. Tu došlo k prvému nedorozumeniu. Náš vedúci nám nakorigoval smer Český Těšín, teda sme sa vracali. PO tom ako sme mu znova volali, že vlastne sa vraciame nám prišla len odozva zo slovami, "havarovali sme". Zhrozený sme došli tam. Autá neboli až tak na tom zle, boli oba pojazdné. Po vybavení všetkých papierov nakorigoval Miro smer Ostrava, Opava, Krnov, Město Albrechtice, Zlaté Hory. Mirové auto však tam už nedošlo. Chcíplo v Ostrave. Tak naše auto došlo do Zlatých Hôr až neskoro večer, niečo po pol desiatej, kde sme prestúpili do autobusu a s spoločne s českou výpravou sme pokračovali v ceste do Poľska. Jaro sa zatiaľ pre nich vrátil pre ostatných do Ostravy a s tade došli priamo do Poľska.
Došli sme už konečne bez problémov. Poliaci nás ubytovali na internáte miestného gymnázia. Kde sme sa mohli konečne poriadne vystrieť. Cesta tam celkovo trvala od 13:30 do 01:00 čiže sedem a pol hodiny.
(Slávnostné zahájenie turnaja)
Ráno sme vstali do upršaného dňa. Lenže hneď sa vyjastnilo. Nasadli sme do autobusu a pokračovali sme na umelo vytvorený drevený hrad, ktorý sa nachádza pri jazere, 4 km od dediny Biskupice. Na turnaji sa účatnilo celkovo 9 krajín a to miestne Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Rusko, Bielorusko a Slovensko. Miro vypadol hneď v prvom kole, proste nemal šancu :D. Možno pre našu šermiarskú obec je to len búchanie sa po hlavách, ale podľa mňa chalanom rešpekt za tvrdý tréning, ktorý táto kategória jednoznačne potrebuje a nie to Miro, čo možno posiloval svalstvo ale nie kondičku.
(Miro v prehratom 1. súboji)
Po Mirovom vyradení sme vlastne týmto získali free day, bez startostí, bez žiadne nútenej ativity. Behali sme po hrade, vychutnávali dobré poľské pivo atď. Pohár majstra európy ostal v Poľsku.
Už skoro v noci bol vyhlásený "bohurt". My sme to nazvali "šermiarské rugby". Bojovali prot sebe dva tými. Poľský a Bielorusko spolu z Litvou. A pravidlá ? Proste vyhráva ten, ktorý stojí na nohách a prehráva ten ktorý leží na zemi. Víťaz bol ten, ktorý získal tri body. Tak sa postavili oproti sebe dve armády a rozbehli sa na seba a ten boj vyzeral ako keby v každej tej prible s mečom v ruke bol oblečený Chuck Norris a Steve Seagal. Bili sa hlava, nehlava. Sekali po nechránených miestach. Ale na druhú stranu opäť chalanom dať rešpekt, lebo vydržať päť kôl takto bojovať... aj na mňa veľa :D. "Bohurt" nakoniec vyhralo spojené vojsko Bieloruska a Litvy v pomere 3 ku 2.
Deň sa skončil na obrovskej hostine pri pití piva, jedení pečeného bravčového. Z hradu odchádzal autobus niečo po polnoci a po príchode som sa ešte zakecal zo šermiarmi z Brna pri flaši medoviny.
(Hostina v plnom prúde)
Nedeľné ráno. Opäť sa prebúdzame do zapršaného rána ale neprešli ani dve hodiny a už prestalo pršať a krásne svietilo slniečko. Medzi týmito dvoma hodinami sme sa už dostali znova na hrad. Na tento deň bol naplánovaný turnaj v kategórií Blossfechten (preklad: holý šerm, ale zase nie až tak holý :D, účastníci turnaja mali na sebe len prešívanice a šermiarské masky a lacrosové alebo hokejové rukavice a plus nejaké tie menšie chrániče). Turnaja sa účastnilo veľa čechov, jeden slovák (Miro) a dvaja poliaci. Turnaj pre našu výpravu skončil až veľmi dobre, pretože náš vedúci a všetkými milovaný tréner a vedúci obsadil 2. miesto. Ale čo prišlo po turnaji radšej rozpisovať nebudem a dúfam, že dlho to ešte v naších hlavách nezostane. Po turnaji sme nasadli do autobusu a odišli do Čiech. Lenže tam nastal ďalší problém a to ako sa máme dostať na Slovensko. Dany, šéf skupiny URSI z Brna sa obetoval a odviezol nás priamo do Zvolena zo Zlatých Hôr, čo je asi 7-8 hodinová cesta. Všetká úcta takémuto človeku. Teda do Zvolena sme prišli niečo po pol piatej ráno a po príchode domov sme sa nič nezmohli ako len sa rýchlo ale naozaj rýchlo osprchovať a spať....
Hodnotenie akcie ? Tejto akcií dávam 9 z 10 bodov. Bolo pre šermiarov zaobstarané všetko. Jedlo, pitie, nocľah, pivo... Sprievodný program bol taktiež naozaj dobrý len nechápem prečo večer bola vedľa hradu diskotéka pre každého a vo vnútri hradu stredoveká hostina.... Jediné dve negatíva boli len Mirová navigácia, lebo on naozaj poznal cestu :D a jeho havária a vec ktorú nechcem uviesť a dúfam, že sa už nikdy nebude opakovať.
Pre záujemcou, ktorý ich už chcú vidieť odporúčam pozreť si moju fotogalériu: http://bclk.rajce.idnes.cz/
...Nedeľné ráno vyplnené vystúpeniemi šermiarských a tanečných skupin...
...Orientálne tance v podaní skupiny Bella Arabia z Popradu...
...prvý súboj v kategórií Blossfechten...
...Miro(ten v bielom) vo štvrťfinále...
...turnaj v plnom prúde...
