„Obsadenie Marián začali Američania pripravovať bombardovaním japonských letísk; letecké útoky trvali až do júna 1944.... Na akciu bol vyčlenený 58. Operačný zväz zložený zo siedmich bitevných lodí, 15 lietadlových lodí, 13 krížnikov a 58 torpédoborcov. Okrem toho na vylodenie výsadkov na Tiniane a Saipane utvorili tzv. severný výsadkový zväz zložený s 55 transportných lodí a 110 výsadkových lodí a 50 torpédoborcov. Na transportné lode nalodili štyri divízie so 77 000 vojakmi....“
Takto opisuje začiatky výsadkovej operácie Edmund Kosziars vo svojej knihe Námorné bitky. Lenže v tejto knihe neopisuje aj leteckú bitku, ktorá sa vtedy nad Mariánskymi ostrovmi odohrala. Japonské letectvo, či už palubné alebo pozemné, od bitiek pri Midwayi (1942) a v Korálovom mori (1943) trpelo nedostatkom lietadlových lodí a ešte väčším nedostatkom skúsených pilotov. Spomeniem len, že pri bitke pri Midwayi stratili Japonci štyri lietadlové lode a v Korálovom mori jednu.
Letecko- námorná bitka tzv. Prvá bitka vo filipínskom mori, začala 19. Júna 1944 a označuje sa ako „Great Marianas turkey shoot“ alebo Mariánske strieľanie moriakov.
Stará americká tradícia tzv. „Turkey shoot“ je strieľanie na priviazaného moriaka, ktorý vlastne nemá kam uniknúť. Dá sa skôr povedať, že to bola čisto poprava živých moriakov.
Presne tak to bolo aj u Marián len v inej podobe. 19. Júna 1944 zaútočilo japonské letectvo na americký zväz lodí. Lenže priebeh celého útoku sa vyvinul v neprospech samotných útočníkov. Z palúb lietadlových lodí vyštartovali nové stíhačky F6F Hellcat. Tieto stíhačky spoločne s protilietadlovými delami zostrelili celkovo cez 320 japonských lietadiel, s toho 250-260 lietadiel sa pripisuje stíhačkám Hellcat. Za dva dni bojov Japonci stratili 402 lietadiel. Niektorým americkým pilotom sa skutočne javilo, že už nejde o regulárny boj ale len o obyčajnú zábavu. V tej bitke padli za obeť aj tri lietadlové lode a to lode "Taiho", "Shokaku" a "Hyjo".
Ako sa to vlastne celé zapísalo do histórie ? Údajne to celé vzniklo na palube lietadlovej lode USS Lexington, kedy letci podávali svoje hlásania o priebehu boja. Jeden z pilotov vtedy prirovnal bitku k starej tradícií a to práve ku strieľaniu moriakov. Japonci teda padali s oblohy ako moriaci počas zábavy. Po pár dňoch sa to dostalo do ucha viceadmirála M. Mitschera, ktorý to taktiež udal vo svojej správe. Tiež o tejto historke sa dočítate v knihe "The Fast Carriers" od C.G. Reynoldsa.
Aby som nefandil len Američanom, tak spomeniem, že Američania v tejto bitke stratili celkovo 29 lietadiel, čo je oproti japonským 320 zanedbateľný počet. V tejto bitke padlo 13 amerických pilotov ale žiadny námorník.
foto: zdroj: Internet
Stíhačky Hellcats na palube lietadlovej lode USS Lexington
Americká kresba zobrazujúca stíhačku Hellcat po zostrelení japonského lietadla
USS Lexington
USS Lexington. V dnešnej dobe slúži ako múzeum a pamätník a kotvi v Corpus Christi bay v štáte Texas.
Japonská bitevná loď triedy Kongó, "Haruna" bola v Prvej bitke vo filipínskom mori ťažko poškodená americkými torpédami.
Japonská lietadlová loď "Taiho"
Maľba zachytávajúca potápajúcu sa japonskú lietadlovú loď "Shokaku"
