A tak som ťa smelo vzala za ruku, vyzula topánky, zaplatila za lístok a pri pískajúcom čajníku ti rozprávala o vôni farieb na umelcovom plátne, o čerstvom odtlačku mojej pery, o mohutnom speve zmiešaného zboru dnes v kostole a prekvapivo i o prichádzajúcej žltej jeseni. Tá si ma túli láskou pri zbere šišiek, tráv a šípok, mrzne, až zapaľujeme v kozube. Tak sa cez zimné kabáty cyklicky vraciam k LETU, ktoré som celučičké prežila s tebou, "v korunách stromov," na hojdačkách snov, dlhých šiat, ciest druhej triedy, zapletená do tridsiatich ruží sa vraciam do domu plného hudby a Božieho svetla.
Odprevadím ťa nehlučne, tak ako to patrí k nedeli, poďakujem za návštevu, vrátim sa ku knižkám a zalievam tvoje slová do priezračnej vyšívanej
nádeje - NEDELE.
