Medzikrása

Septembrový pokoj na srdci. V plátenej taške si nesiem okrem letnej padavej sukne, ktorú treba konečne podhnúť, iRUKY niekoho, kto mení moje stereotypy, neprišíva ošúchané záplaty, ale odkladá nabok starého človeka, oblieka nového, lebo milujeme... podelenia, šepot stmievania, svoje tiene, plápol, mihotanie láskavých perí,... a ukladáme do linajok trsy citátov, myšlienok, ktoré sme si zapamätali, blažené vety i atramentové vyznania... Lebo tie keby zrazu zmizli, svet by už takým krásnym miestom na život jednoducho prestal byť...