To sa dialo i v dnešných mojich úvahách vrtením sa medzi snom a l á s k a v ý m zanietením i pri čítaní citátov vypísaných z Čierneho princa... tie neposkytnú úľavu, ale aspoň aký-taký priestor na premýšľanie.
"Často sa citov zbavíme tým, že ich vyjadríme." (Iris Murdoch: Čierny princ)
V čom to celé je? V pokosenej tráve, v jednom sparnom letnom popoludní, ospalom bzukote včiel a chrbte, ktorého sa dotkla tá jedna dlaň, keď raz potrebovala prejsť poza... a veci sa menia a nikdy ich nevytvoríme tak ľahko podľa svojich predstáv. A možno je to tak DOBRE.
Studňa je tak blízko, stačí ísť po krčah.