Už sa zabudlo na jeho fantastické úspechy? Kto tvrdí, že pri všetkých mal len šťastie, je hlupák s maximálne nechutnou mierou závisti. Dať päťgólový výprask Celticu Glasgow, to nie je len tak. Neprehrať s jeho mestským rivalom dvakrát za sebou, to nie je len tak. Otočiť stav v Portugalsku s miestnym FC Porto z 0:2 nie je len tak. Milujem tých, čo píšu aj tu na blog, keď je niečo zlé a idem sa teraz z toho tešiť a zavesím to na net, nech mi ľudia klikajú na článok a budem šťastný, že čítajú moju kritiku, ktorá je aj tak nepodstatná. Anonym na diskusii nič nedokáže. Ak je človek známou postavou v médiách, nemal by čítať primitivity na diskusiách. Väčšinou sa totiž tie individuá zhadzujú sami.
Najhoršie je, že to ale ľudia čítajú, hoc nie tí, ktorých sa to týka. A rozširujú ďalej. A závidia. A kritizujú. A nemajú na to dôvod. Áno, jeho plat je prehnaný, ale on doteraz nerobil robotníka v sklade. Nedal sa k futbalu pred týždňom. Tvrdo pracoval v oblasti futbalu už jeho starý otec. Postupne sa k tomu dostal momentálne aj najmladší Vlado. Reprezentovať ČSR, hrať na Majstrovstvách sveta, to nie je len tak. Niekoľko rokov viesť Artmediu Petržalka, dokonca ešte aj hrať v pozícii lodivoda mužstva a postupne získavať úspechy, tomu sa hovorí získavať si kredit, mať rešpekt. Vlado Weiss starší ho má. Dokázal nemožné.
Dokázal poblázniť takmer 160 000 ľudí, ktorí chceli ísť na futbal. Na staručké Tehelné pole. Nie kvôli Slovinsku. Hovorí sa, že na naše štadióny chodia ľudia hlavne kvôli atraktívnemu súperovi, nie na to, aby videli svojich. Je to pravda. Na Slovan príde viac ľudí, na Trnavu takisto. Na Nitru nie, na Zlaté Moravce tiež. Pričom tie hrajú o špicu tabuľky takisto. Veľa ľudí príde na Anglicko, na Portugalsko. Ale na Slovinsko? Prečo tí ľudia vypredali vstupenky za 4 minúty? Pretože chceli vidieť svojich hráčov. Ako postúpia na dovtedy nemysliteľné Majstrovstvá sveta. Chceli sa konečne radovať z veľkého víťazstva, z veľkého úspechu. Byť pri historickom momente.
Nepochybne boli pred Weissom na lavičke fantastickí tréneri s veľkým menom a rešpektom. Ale nedokázali to, čo Weiss ani na klubovej úrovni. Preto chceli ľudia ísť na futbal, lebo on to jednoducho vie a je to najlepší tréner našej futbalovej histórie. Na ČSR sa nech už nikto nepýta. To nie sme my. To je Československo. My sme Slovensko od začiatku roka 1993. Odvtedy sa hralo mnoho kvalifikácií, až tá deviata bola úspešná. Prečo? Kvôli hráčom? Veď tí sú na ihrisku od začiatku vždy v počte 11. Karhan hral každú jednu kvalifikáciu. Vždy bol na ihrisku v dôležitom zápase, ak mohol hrať.
Bol jediný, ostatní sa samozrejme z času na čas menili a v súčasnosti máme generáciu, ktorá ešte toho môže veľa dokázať. Konečne. Už tam nie je ten tragéd v obrane, ako vtedy. Ale skrachovanec bez úcty porozumenia si povie, ale je tam druhý tragéd. To sme my. No pri všetkej úcte, vtedy sme boli fakt čajoví. Nemám rád tú generáciu. Bolo to utrpenie sledovať, ako vieme prehrať s Azerbajdžanom, alebo aj ako tak dosiahnuť dobrý výsledok, ale hrať na prd. Tamto môžeme kritizovať, nie preto, že to robím ja, ale preto, že vtedy sa nič nedosiahlo. Prečo musíme kritizovať súčasnosť, keď sme konečne vyššie?
Iste, aj teraz dokážeme zaváhať s rebríčkovo nižšie postaveným klubom. Lenže treba si uvedomiť, že my sme nikdy neboli favoritom takmer v žiadnom zápase. Jedine proti San Marínu. Pretože tam hrajú amatéri, ktorí sú ešte ráno v práci a večer si idú zahrať medzinárodný futbal. Slovensko nemá peniaze, štadión, ľudia trpezlivosť. Napriek tomu sa teraz očakáva úspech za úspechom. Sme malá krajina. Vyštverali sme sa na vyššie priečky, na ktorých sme nikdy neboli. Nesedí nám táto úloha.
S pokorou a trpezlivosťou to ísť môže. Dajme hráčom a trénerovi čas. Netlačme na nich, tlak médií a fanúšikov ešte nikdy nič pozitívne nepriniesol. Čo tam potom, že prehráme priateľský zápas. Čo tam potom, že prehráme už aj ostrý zápas. Rýchlo sa nevykadí ani pes. Nikde nie je napísané, že my sme lepší, ako Arménsko a že ich v pohode prehráme. Čo keď oni takisto majú vzostupnú tendenciu momentálne a majú našliapnuté v ďalších kvalifikáciách na postup? O nás tiež nikto nevedel a ako sme prekvapili. Prečo by nemohli aj oni? Kto povedal, že budú navždy outsidermi?
Nemôže nám vyjsť každý duel. Ani každý tretí. Hráči sú zohratí, ono to pôjde. Bolo to dobre rozbehnuté. Neprospieva ani neustály a nezmyselný tlak médií. Hlavne na trénera. On je väčšinou za všetko zodpovedný, čo sa na ihrisku, alebo mimo neho udeje. Ale on nemá právo pochybiť? Má. Môže aj nadávať. Každý nadáva. Má ale smolu. Je na výslní verejnosti a každý to počuje a číta. Preto musí plať. Má z čoho. Prečo? Pretože má kredit. Má rešpekt. Dosiahol ho ten istý muž. S takmer tou istou podporou realizačného tímu.
Bolo by úplne nezmyselné, hlúpe a alibistické rozširovať hlasy o tom, aby šiel z postu reprezentačného kouča preč. Toto môže tvrdiť len zaostalý primitív, ktorí vie len kritizovať a kydať špinu na každú príležitosť, ktorá má prívlastok, negatívny, nepríjemný. Bulvár a anonym. Alebo skrachovanci. Alebo to možno už aj zdupľujem, nie? Tréner na lavičke ostane. Nie, preto, žeby mu podľa zmluvy šli peniaze na účet aj tak ešte dva roky. Nie preto, aby sa tam držal nasilu. My ho tam potrebujeme mať, lebo je najlepší. Lebo v tejto miestami skazenej krajine nás môže tešiť aj šport. Môže nás tešiť Weiss a opäť poblázniť tak, ako pred rokmi dozadu, či už s Artmediou, alebo reprezentáciou.
Nikomu sa ešte to, čo jemu nepodarilo. Je stále mladý, môže trénovať ešte aspoň 20 rokov. Prečo haníme aj to najlepšie? Závidíme. Preto ten, čo chce dosiahnuť taký plat, aký má on, nech sa napríklad začne venovať futbalu. Že je neskoro? Smola. Treba myslieť na budúcnosť a postupne si vybudovať taký plat a nie závidieť a nadávať. Ja verím, že sa reprezentácii ešte podaria poriadne úspechy a budem sa tešiť. Držať palce a fandiť, ako doteraz. Aj v zlom.
