Aký je presný zmysel verejných súťaží?

Ak chcem nakúpiť čokoľvek pre štátnu organizáciu, čoho cena presahuje istý zákonom stanovený rámec, musím nakupovať formou verejného obstarávania.Sám som sa už viacerých zúčastnil a preto len chcel zhrnúť moje poznatky a dojmy.Väčšina verejných súťaží má viaceré kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje víťaza. Za splnenie, resp.nesplnenie každého daného kritéria sa potom prideľuje istý počet bodov a na základe tohto je potom vyhlásený víťaz a teda budúci dodavateľ. Lenže vo väčšine súťaží, aspoň teda vo všetkých, ktorých som sa zúčastnil aj ja, bolo až 90% bodov za cenu.Pokiaľ sa do ničoho nerozumiem, bude sa mi to zdať rozumný krok, šetriaci financie, ktoré nakoniec plynú z nášho vrecka, že? Ale ak sa na to pozriem aj z iných uhlov pohľadu, zistím, že tento stav je absolútne "pritiahnutý za vlasy". Všetci predsa dávno vieme, že nikto múdry nekupuje najlacnejšie veci. Aby som to premietol do skutočnosti, ktorej porozumie každý, rozoberiem prípadovú štúdiu. Ako príklad si zoberiem nákup kopírovacieho zariadenia. Podľa mojich špecifík sa dané zariadenie na trhu predáva priemerne za 850.000,-Sk Je jedno od ktorej značky, rozdiel by mal byť pár desiatok tisíc korún, a dané rozdieli by mali byť možno aj vyvážené istými výhodami alebo nevýhodami konkurenčného zariadenia. Pre jednoduchosť tejto štúdie nebudem teraz uvažovať s veľmi divnou politikou niektorých veľkých firiem, kde predávajú bežne klientom zariadenia hlboko pod cenu, aby potom z klienta rozdiel v cene vytiahli počas servisovania daného stroja.Takže do súťaže sa zapojí väčšina firiem operujúcich na trhu. Ak by kritéria neboli jednoznačne postavené len na cene, mohla by vyhrať naozaj firma, ktorá dodá stroj s vyhovujúcou špecifikáciou za najlepších podmienok pre danú štátnu organizáciu. Ale ak máme stále pred sebou hlavné kritériu cenu, rozhodujúcu až z 90% o mojom úspechu alebo neúspechu, realita býva väčšinou výsmechom ostaným firmám, ale hlavne úplne všetkým občanom, nakoľko platba ide v tomto prípade z vreciek nás všetkých.Dobre dostaňme sa už k danému prípadu. Zoberme si, že budem absolútne bez chrbtovej kosti a etika obchodu mi nič nehovorí. Čo je v tomto prípade jednoduchšie, ako danej organizácii dodať strarý repasovaný stroj, ktorý budem vydávať za nový, za cenu sotva dosahujúcu polovicu ceny ostatných uchádzačov. Už týmto krokom som splnil hlavné kritérium a tým celkové kritéria na 90%. Čo viac ešte potrebujem na úspech. Poprípade sa ešte poistím ďalšími "fintami". Akože som nepochopil, že v požiadavke bol vrchný prídavný podavač, lebo však mnou dodaný stroj má základný podavač z boku. Čiže nakoniec štátna organizácia bude musieť ešte dokupovať na tento starý stroj aj tento podavač.Medzi ďalšie obľúbené "finty" patrí klamanie, áno vyslovenie klamanie, o cene prevádzky zariadenia, čo je v tomto prípade cena za jednu vyhotovenú kópiu. Ak poctivé firmy budú uvádzať cenu skutočnú a ja do ceny prevádzky započítam len cenu tonera, prepočítanú na kópie a budem potom vyhlasovať, že to nebolo špecifikované, opäť sa môžem ostatným vysmiať.Z uvedeného vyplýva, že štátna firma, napriek tomu, že chcela vybrať najlepší stroj s naslepšími službami za vhodnú cenu, sa musela podriadiť vyhláške a nakúpiť v tomto prípade strarý repasovaný stroj, ku ktorému následne bolo treba dokúpiť v lepšom prípade ešte aj vrchný podávač, platiť časté servisné zásahy a predraženú prevádzku. Kto je tu víťazom? Nie daná organizácia, ale jeden podvodník.Z uvedeného si dovolím generalizovať, že dokedy cena bude hlavným kritériom pri verejných obstarávaniach, nikdy nebudú výsledky uspokojujúce pre nákupcu! Lebo to čo som uviedol pri príklade nákupu kopírovacej techniky, určite bude platiť aj na väčšinu akýchkoľvek iných nákupov.Jediná cesta je upraviť podmienky a kritéria, ako aj zamestnať v štátnych organizáciach naozajstných a dobre zaplatených odborníkov na nákup, nakoľko akákoľvek chyba pri špecifikácii dáva priestor podvodníkom.