Áno o tomto sa v poslednom čase popísalo dosť. A iste je v tom aj kus pravdy. Len sa zabúda na podstatu. A to, že dobrá a zdraviu prospešná káva, a to aj v počte 5 dávok denne, môže byť len piccollo alebo dokonca ristretto. Áno ide o tie malé "tuhé" južanské kávy. Tuhé sú ale naozaj len chuťou. Voda, ktorá preteká cez pomleté kávové zrná do 23 sekúnd, stihne vyplaviť a teda "zobrať so sebou" do pohára len zložky, ktoré sú zdraviu prospešné. Už u nás klasické, veľké presso /ak mám dostať za tie isté peniaze, tak radšej chcem viac, nie?/ preteká dvakrát tak dlho a vyplaví viac kofeínu, kyseliny a oxidanty. O tejto káve sa naozaj nedá hovoriť, ako o zdravej. A už vôbec to nemôžeme hovoriť o káve zalievanej. Nesku ani nespomeniem...Toto je jeden pohľad, a to z odlišnosti spôsobu prípravy a konzumácie, u nás považovaného za klasický.Potom tu je ešte jeden háčik a tým je kvalita a druh kávy. Vo všeobecnosti má Arabica omnoho menej kofeínu, ako akákoľvek Robusta. Drvivá väčšina kávy u nás predávanej je ale zmesou s väčšinovým podielom Robusty. Tá má už kofeínu veľa. A aké bolo moje prekvapenie, keď mi v kancelárii káva došla, a skočil som si ju kúpiť do blízkeho obchodu. Mali tam 3 druhy. Zobral som ten najlepší z nich, toľko reklamovanú Popradskú kávu. Po prečítaní si obalu, som ten deň už kávu nemusel. Bola to 100% Robusta.Ak si zvážime tieto dva fakty, a to je fakt, že u nás sa pije hlavne káva zalievaná alebo neska a zároveň fakt druhý, že jednoznačne prevláda Robusta, musím skonštatovať, že to s jej zdravotnou nezávadnosťou až také ružové nebude. Tým nechcem povedať, aby sa nepila, ale info o tom, že 5 káv denne nemôže dospelému mužovi ani žene uškodiť, skôr naopak, treba brať tiež s rezervou. A tou rezervou bude presne informácia, že sa to týka len 5 šálok kvalitnej kávy Arabica pripravenej ako piccollo alebo ristretto.Jediným problémo ostáva, kde si dať na Slovensku naozaj kavalitnú šálku kávy... Zopár podnikov tu už ale je.pre islustráciu prikladám výňatky z iných článkov:Viac ako desatina trhu počítaného podľa hmotnosti patrí štvorici značiek ďalších slovenských výrobcov – Maxin Kúty, Cora Žiar nad Hronom, Tina Senec a Bona café Prievidza. Spolu s ostatnými malými výrobcami im patrí vyše štvrtinový trhový podiel.Všetky tieto firmy vznikli alebo začali na Slovensko dovážať v deväťdesiatych rokoch a ani jedna z nich neinvestovala výrazne do marketingu. Nevlastnia preto značky, ktoré by boli v povedomí spotrebiteľov významné. Ich marketingové nástroje sú tak zúžené vlastne iba na ponuku nízkych cien. Aby udržali plusové hospodárenie, do svojich zmesí musia dávať lacnejšiu surovinu, predovšetkým kávu typu Robusta.Spolumajiteľ popradskej pražiarne Viliam Matušek zasa pripomína, že posledné desaťročie prinieslo zvýšenú spotrebu kávy a spolu s ňou aj spotrebiteľov, ktorí citlivosť na kvalitu produktu nemajú odkiaľ vziať. Vysvetľuje tým stúpajúci podiel noname výrobcov na celkovom trhu.http://www.etrend.sk/mediatrend/reklama-a-marketing/balenia-najlacnejsich-kav-nemaju-meno
