Darujme si slobodu!

A keďže som bol jedným z prvých, ktorý sa nechali "nachytať", mobilné číslo mám od roku 1991, mám už niekoľko postrehov, o ktoré sa chcem podeliť.Prvé roky bola v prvádzke len NMT sieť s jej "kufríkovými" telefónmi. Ešte dodnes si pamätám, o čom bola väčšina prvých telefonátov. Na druhej strane sa ozvalo čosi ako: "Ahoj, ako sa máš? Jéééj, to funguje! Ja som len chcel/a zistiť, či sa Ti fakt dovolám. A kde si....?" A každá minúta tejto "srandy" stála úbohého majiteľa neohrabaného mobilného kufríka asi 17,40 bez DPH:-)Potom prišlo konečne GSM. Obdobie kedy sa opäť začali deliť ľudia na dva tábory. Už to neboli "depešáci" a "metalisti", ale "euroTeláci" a "globteláci". Tie večné spory o tom, kto je lepší boli naozaj úžasné. Telefónne účty výrazne pokleskli a mobil sa začal objavovať všade. Z tohto obdobia si asi najviac pamätám krásnu situáciu, keď som prezentoval jeden projekt mojej firmy pre generálneho a jeho asi 20 riaditeľov. Mal som vtedy 26 rokov a v miestnosti som bol minimálne o 10 rokov mladší, ako najmladší riaditeľ. Vtedy ma začal "mobil" asi prvý krát vytáčať. Ešte som nezačal prezentáciu a telefóny vo vreckách prítomných pánov riaditeľov zvonili "ostošesť". Otočil som sa na generálneho, usmial sa a povedal všetkým, aby si vypli telefóny, nakoľko sa v takejto atmosfére prezentovať nedá. Pamätám si, ako som generálneho rozosmial a on zavelil: "Darujte si slobodu aspoň na chvílu a vypnite sa." A pritom všade na bilboardoch boli umiestnené slogany o presnom opaku - Darujte si slobodu-odstrihnite sa = pripojte sa k EuroTelu:-)Tam niekde moja alergia na mobilné telefóny začínala. Asi vrcholom všetkého bol nápad mať mobilné telefóny dva. To niekedy nestíhate položiť jeden a už vám zvoní aj druhý a tak to niekedy ide aj celý deň. Vtedy som začal "mobil" skoro nenávidieť. Moja "láska" k nemu je narmarkantnejšia vždy, keď si ho po dlhom jednaní zapnem, dovolá sa mi manželka a hrozne mi nadáva. Vraj "ako je to možné, že ho nemáš zapnutý? A čo ak by sa niečo stalo???" Tak to sú presne momenty, kedy môj zelefón uchráni pred najbližím kanálom jedine jeho cena...:-)Mám kamaráta. Veľmi dobrého kamaráta. A on mobil nemá. Je to veľmi moderný človek, sčítaný a scestovaný, ale mobil vytrvalo odmieta. Dokonca na 30-tku jeden aj dostal, ale tento chabý pokus kamarátov o jeho pripojenie, nikomu nevyšiel. Vtedy som sa začal zamýšlať nad mojími argumentami manželke, že predsa pred pár rokmi sme mobilné telefóny nemali a ako dobre sa nám žilo. Vtedy neexistovali vety typu, potom si ešte zavoláme a potvrdíme si to, a následné troj aj viac-násobné presúvanie dohodnutých meetingov.Tak som sa od nového roka rozhodol. Zmenil som si číslo. To nevie skoro nikto. A nikto sa mi ani nevie dovolať. Všetci nadávajú, že takto sa predsa žiť nedá, ale nakoniec vždy viem, čo sa deje a čo treba. Dovolajú sa sekretárke, kolegom alebo manželke. Im mobil nevadí...