V spoločnosti máme dva extrémy:1. ľudia, ako ja - ešte na SŠ mi prišlo, byť vypísaný od lekára, občas vhod. Ale v deň, kedy sa mi po skončení školy dostala zdravotná karty do ruky, putovala na poličku a kde je dnes, už ani neviem. Ja som príčinou a nie dôsledkom svojho zdravia. Pre túto tému je absolútne irelevantné, aké zásady dodržujem, ale u lekára som bol asi len raz, aj to s úrazom a platil som si to. To isté som zaviedol aj s mojou manželkou a nakoniec aj so synom. Syn ako jediný z celej triedy už od začiatku základnej školy, nevynechal ani jednu hodinu zo zdravotných dôvodov.2. no a potom sú tu ľudia, o ktorých mi aj moja známa doktorka povedala, že "pokiaľ im nepredpíšem aspoň za igelitku liekov, myslia si, že som zlý doktor a už ku mne neprídu".Teraz príde Tá básnicá otázka: A kto, myslíte, že odvádza do poisťovní viac? Ktorá skupina ľudí? Mám dojem, že ľudia ktorí chodia k lekárovi raz za 10 rokov, kompletne sponzorujú záľuby ostatných v hltaní rôznofarebných tabletiek. A som si takmer istý, že ak raz naozaj budem musieť ísť do nemocnice, pre mňa už neostane, pri tomto systéme, takmer nič, možno ani tá posteľ na izbe.Ľudia ktorí zarábajú nadpriemerne, nemajú na nejaké choroby ani čas. Potom je tu veľká skupina ľudí, ktorí na PN-ku vôbec nemôžu. Poznám viac ľudí, ktorí to majú proste v zamestnaní zakázané. Ak náhodou ochorejú, môžu si zobrať dovolenku, normálne platenú, dokonca aj s prémiami. Ale PN-ka je tabu. A myslíte si, že takýto ľudia ochorejú? Málokedy, nemajú čas, ani premýšlať o chorobe. Čo je na všetkom najhoršie je, že v súkromých firmách väčšina zamestnancov oficiálne poberá minimálne mzdy /okolo 10.000,-Sk/, nakoľko sa priznať mzdu neopláca ani zamestnávateľom, a v konečnom efekte ani zamestnancom. Nikto k tomu nie je motivovaný! Teraz si predstavte situáciu, že budete mať svoj účet v zdravotnej poisťovni, a podľa výšky mzdy sa naň budú aj robiť odvody. Čo by však stále nestačilo. Dôležité je, aby si bol každý istý, že si zo svojho účtu sám hospodári. Ak to, čo som si tam navkladal, za svoj produktívny život neminiem, mal by som to dostať späť. Ak sa potom spätne zamyslím nad výškou svojej mzdy, ako zamestnanec, iste by mi nebolo jedno, aká je. A sám by som trval na tom, aby som mal aj oficiálne takú mzdu, akú naozaj poberám. Sekundárnym efektom by boli vyššie odvody...A nakoniec ešte sľúbená Pani MUDr., ktorá mala odvážny projekt, ktorý jej aj vyšiel. Je verejným tajomstvom, že naše zdravotníctvo je totálne skorumpované a väčšina doktorov dostáva od farmaceutických firiem nemalé úplatky za to, aby predpisovali ich lieky. Čo to však znamená pre zdravotné poisťovne???!!! Teraz si predstavme zdravé uvažovanie = ZSR = zdravý sedliacky rozum nasadený do tejto problematiky. Treba PRACNE presvedčiť poisťovňu, že zdravý pacient je pre ňu lacnejší, ako chorý. To znamená, aby doktora neplatila poisťovňa za výkony a množstvo minutých liekov, ale za to, že vykáže zdravých pacientov, ktorí nič nepotrebujú. Je to absolútne logické, že? Len si nikto nevie predstaviť, koľko nadľudskej námahy, na niečo takto logické bolo nutné vynaložiť. Hlavné však je, že prvá lastovička je tu!Áno, v našom svete, kde peniaze vyhrávajú nad záujmami spoločnosti, je možné všetko.A pani doktorka, ja Vám držím palce, aby ten projekt čo najdlhšie vydržal.
