
Čítal som raz úvahu, že povedať žene slovo "milujem" Ťa, je to isté, ako podať jej odistenú zbraň a prosiť ju, aby na nás nemierila. Asi to bude súvisieť s tým, že muž má naozaj často oprávnenú obavu z toho, že použitím tohto jediného slova, akoby žene dával právo ubližovať nám a robiť veci, ktoré by neurobila nikdy, pokiaľ si nie je daným mužom 100% istá.Použitie slova "milujem", akoby ukončovalo tú nádhernú fázu snahy v závoji neistoty, kedy sa jeden snaží pred druhým byť lepší a krajší. Nehovorím, že potom to už nie je ono, ale ..... nechápem, prečo dokáže jediné slovo ukončiť niečo pekné a dať žene do ruky zbraň. Tým som chcel povedať, že ja vás všetkých chápem, ktorí sa oprávnene obávate a pokiaľ by to šlo, napevno si nastavíte systém, aby dané slovo z vašich úst nezaznelo ani v slabej chvíli.Na druhej strane viem, ako vie byť toto slovo zneužívané pri one-night vzťahoch. Áno žena ho chce počuť, tak prečo ho tiež nepoužiť ako zbraň z opačnej strany, že? Áno chápem aj vás:-)Ale ja som sa predsa len odvážil ho použiť a používam ho stále častejšie. Prekonali sme fázu "odistenej zbrane" v ženiných rukách a dnes je toto slovo súčasťou nášho uponáhľaného životného štýlu, kedy sa často nemáme už večer silu ani pohľadiť, ale aspoň jedno slovo pred totálnym vypnutím systému sa vždy ešte vylúdiť dá...