Bol som vychovávaný v časoch, keď mal hlavné slovo v rodine otec. Rozhodoval o všetkom dôležitom. Dnes je väčšina otcov vo väčších mestách zamestnaná vo firmách, kde musia zo seba niekedy dať naozaj všetko. Možno sa mi to len zdá, lebo mám takých kamarátov a vlastne za väčšinu nehovorím. Ale aspoň za väčšinu mojich kamarátov...V posledných rokoch sa začala aj u nás výrazne udomácňovať tzv."americká" výchova detí, podľa ktorej deti nemajú vytvorené žiadne hranice, odkiaľ pokiaľ si môžu niečo dovoliť. Údajne sa tak viac prejavuje osobnosť dieťaťa. Opak je však pravdou.Ak cítime, že náš potomok si zaslúži výchovný zásah, mal by ho aj pocítiť. Z "neznámych" príčin začali dnešné matky obmedzovať akékoľvek zásahy do pohodlného detstva našich potomkov. Niekedy sa pýtam sám seba, kam nás asi táto "americká výchova" dovedie? Deti nemajú žiadne mantinely, aj ak sa im niečo zakáže, mama sa vždy uľútostí a zákaz v lepšom prípade po malej chvíli neplatí.Tu by pomohla len tvrdšia ruka muža - otca. Ale tu sa pýtam, ktorý muž-otec má chuť po dni plnom stresov v zamestnaní prísť domov do podobného stresu. Priznajme si, kto z nás si ani raz nepovedal, že sa nemá chuť hádať kvôli deťom s manželkou, radšej budeme mať trochu kľudu...
Prečo si muž dnes do stola nebuchne???
Práve som mal jeden rozhovor, kde som zopakoval to, čo si už dlhšiu dobu uvedomujem. A tento rozhovor bol s kamarátkou - destskou psychologičkou.