Minulé leto som sa na bike nedostal skoro vôbec. Práca na pozemku a do toho prišli komplikácie v práci. Už prvý tohoročný májový predĺžený víkend som sa tešil, že si konečne vyrazím. Keď som bol naposledy, pred dvoma rokmi, na dlhšej túre, objavil som super reštauráciu a starý mlyn... Lenže prvý májový víkend celý prepršalo a ja som ho prežil v posteli, deliac sa o spoločnosť manželky a internetu.Tento víkend som bol už rozhodnutý ísť, aj keby pršalo. Sobota poobedie a nedeľa tomu aj nasvedčovali. Nádej neumiera a tak som čakal na pondelok. Vyšlo to. Bolo krásne slnečno. Doobedie som využil na prácu na trávniku a stromoch a hneď poobede som začal baliť bicykle do auta. Môj plán znel, nasadnúť na bike niekdy v okolí Šamorína a dostať sa po hrádzy do Dunajskej Lužnej na zmrzlinu. Na tento cieľ nebolo ťažké nalákať ani manželku ani syna. Nakoniec sme bicykle zložili z auta vo Vojke. Bolo naozaj krásne. Šamorín bol asi 8 km ďalej. Pri Hamuliakove sme sa opýtali opaľujúcej sa rodinky na odbočku a šli sme ďalej. Keď sa nám zdalo, že ideme už moc dlho, rozhodli sme sa opýtať druhý krát. Ako sme však boli prekvapení, keď sme zistili, že sme už v Bratislave... Otec opaľujúcej sa rodinky nám síce povedal, že musíme ísť ešte 7 km tým smerom, len zabudol povedať, že musíme odbočiť na starú hrádzu.V tom momente manželku so synom prešla chuť aj na zmrzlinu, ostal len strach, ako naspäť. V tom momente sme mali za sebou 30 km. Bolo okolo siedmej a začínal fúkať celkom nepríjemný protivietor zo strany Dunaja. Jedinou možnosťou bolo manželku nechať v Šamoríne aj so synom a vybrať sa po auto. To už vietor bol naozaj silný a tých posledných 10 km som si naozaj užil. Boj s vetrom mi ale vynahradil nádherný pohľad na západ slnka nad hrádzou a divé kačky, ktoré vyliezli skoro až na cestu. Bol som unavený, ale spokojný.Tak sme si úplne neplánovane urobili, niektorí 50, a ja 60 km bike-túru. Keby som bol manželke spomenul čo i len 30 km vzdialenosť, nikdy by som ju na ten bike nedostal... Ale vyzerá to tak, že nabudúce opäť pôjdem sám.
