3. februára 2006 som ho vlastne začal písať. Tým sa v mojej hlave spustila nečakaná lavína, ktorá uvolnila pretlak myšlienok, o ktoré som sa chcel s niekým podeliť a zároveň dostať na ne spätnú väzbu.Písal som a písal. Bolo to pre mňa zlomové obdobie, kedy som ukončoval jednu etapu života a zároveň sa snažil nájsť sám seba. Bolo to príjemné obdobie spoznávania nových podnetov, hľadania a vylepšovania. Postupom času však pretlak myšlienok v hlave slabol a tým aj frekvencia nových príspevkov na môj blog. Posledný príspevok som napísal 25. júna, čo je aj dátum začiatku novej etapy v mojom pracovnom živote. Teraz už viem, že som sa našiel. A to aj vďaka blogu, kde som si vyventiloval svoje frustrácie, hľadal odpovede na rôzne otázky a v iných sa naopak cítil sebaisto. Našiel som nové fórum a nových priateľov. Utriedil som si myšlienky...naozaj som sa opäť doslova našiel. S odstupom času môžem priznať, že blog bol mojou terapiou. Dnes už viem, že super terapiou je aj hodina španielčiny alebo angličtiny u môjho dobrého priateľa, posedenie na káve s kamarátom, cesta autom s dobrou hudbou, prechádzka lesom, fotografovanie....vlastne čokoľvek, čomu sa oddám naplno a vychutnávam si to. Dnes sa už slova terapia vlastne vôbec nebojím...
