
Tak sa v poslednom čase zamýšlam nad subjektivitou hodnotenia čohokoľvek. Hlavne nad tým, že z najväčšou pravdepodobnosťou "zle" ani neexistuje. Koľko krát sa nám stalo niečo, čo sme v danom momente a situácii hodnotili ako "zlé", dokonca sa nám mnoho situácii v istom čase zdá ako neprekonateľných, nespravodlivých.Prejde však väčšinou istý čas, žijeme ďalej niekoľko mesiacov alebo rokov a keď sa pozrieme späť, na tú istú "hroznú" udalosť v našom živote, zrazu zistíme, že ak by sa nestala, tak dnes nie sme tam kde sme, nestalo by sa nám mnoho iných (subjektívne) pozitívnych udalostí. Nehľadiac už na to, že práve v ťažkej chvíli sa človek učí najviac a najďalej sa posúva. Ja sa pozerám späť a vlastne nič zlé v mojom živote nevidím...:-)))