Bolo nás 6. Ja, Čiko, Atilla a Čikovi spolužiaci zo strednej. Večer sme si trochu zahrali na gitare, a dobré vínečko z austrálskej buše nám vyfarbilo tváre aj náladu. V sobotu nás Čiko zapriahol do roboty ako vždy - rúbalo sa drevo, varil guláš, hrabalo lístie, pílili stromy – proste brigáda ako vyšitá! :-)
Ale to nebolo zďaleka všetko. Čika napadlo že vypíli strom ktorý sa im váľa na hrob v cintoríne. To som už šípil problém...Hlavne po tom ako odišli bez lana. Predstavil som si mozaiku krížov, a na ne padajúce polená, či kmeň celého stromu...S vervou všetci poskákali do auta a pokrikovali aby som už nastúpil. Keď som si predstavil 6km jazdu v preplnenom Samurajovi po divokom teréne, tak som povedal že idem pešo.
Keď vyštartovali, tak som sa vybral po vrstevnici skratkou cez les. Pripadal som si ako bežiaci indián v úvodnej scéne Posledného Mohykána. Zrazu som prudko zastavil pred siluetou srnca. Stál odo mňa asi 15m a pozeral, že čo za čudo mu to skrížilo cestu. Keď sa pár minút nič nedialo, tak som na neho zo srandy zabäkal, a on zase nič ! Nepohol sa ani keď som odchádzal - bol ako vypchaný :-) Keď som bol pri cintoríne, tak ma z myšlienok vytrhol šuchot z lesa. Spôsobil ho jeleň, pekný osemtorák ktorý rozrážal vrstvu jesenného lístia. Je to tu skutočne divoké miesto, iba chvíľka cez les, a čo všetko som videl. O chvíľu som začul motor Samuraja, chlapci sa blížili.
Keď prišli tak Čiko ešte z jedným chalanom vyliezol na strom a začal ho postupne s motorovou pílou spiľovať. Najprv konáre, potom chcel prejsť na kmeň. Strom naozaj povážlivo odtláčal pomník nabok. Povedal som, že to lano by bodlo, aby sme nasmerovali pád stromu, ale už bolo neskoro - kto by sa vracal 6km? Chcel som odložiť drevený kríž ktorý bol poblíž stromu, ale ako som sa ho chytil že ho idem vytiahnuť, tak ups...zlomil sa na polovičku :-/ Dobrý úmysel sa stretol s práchnivým drevom, a bolo po paráde... Previnilo som obidve časti položil vedľa plota a dúfal že ma po nociach nebude mátať. :-) Potom Čiko spílil jednu časť kmeňa, ktorá ako dopadla na zem tak odvalila polovicu mramorového pomníka vedľa....Nuž, náš zámer sa nám začal vymykať z rúk...
Neviem či písať smajlíky, alebo naopak, lebo to bola tragikomédia...Navrhol som, keďže nemáme lano, že by sme mohli urobiť z jedného konára hák a s tým sťahovať padajúce kusy bokom... fungovalo to! Čiko prisľúbil že ten náhrobok zlepí a verejne sa nebožtíkovi ospravedlnil. Drevo sa odnieslo k najbližšej chate a šli sme na štrk ktorý sme mali doniesť Horčici (Čikovej kamoške) . Bolo treba na chatu do koľají, lebo sa jej v zime ide hore ťažko s autom. Kým šli po štrk, ja som prišiel na tú chatu po svojich. Pozerám - dvaja chlapíci nosia drevo. Tak som sa pridal aj ja, že tam nebudem stáť ako soľný stĺp. Ako tak nosím tak si po niekoľkých fúrach všimnem že tí dvaja už stoja, ja nosím sám, popíjajú a jeden z nich stále nechápavo krúti hlavou a mrmle si: „ Nechápem, nerozumiem". Spýtal som sa čomu nerozumie? A on len znova to isté: „ Nechápem, Nerozumiem...". Takto to pár krát zopakoval, a potom sa spýtal ako to že to robím zadarmo. „Tá Maťa ti je iste frajerka...Alebo bude!“ Nevedel som mu vysvetliť že to robím len tak, aby som bol užitočný. Na túto situáciu by sa hodilo porekadlo : „ Kde dvaja popijú, tretí prehráva.. ". Chlapi sa asi veľmi často modlia k fľaške ;-)
Keď partia dorazila, tak rozsypali štrk a so Samurajom sme odviezli zvyšok dreva na miesto. Nuž ale keď sme šli dnu ešte bolo treba dať na miesto nábytok, lebo sa lepilo lino, a bolo to treba dokončiť. Tak sme tam boli nakoniec do 22:30! Aspoň sme dostali dobrú polievku! Horčica sa o nás postarala :-) Horčica brala za Čikom, tak mu dávala návrhy: „Čiko, spojme majetky!" a pod., na čom sme sa chichúňali, lebo mi to pripadalo ako z filmov pre pamätníkov. Jeden z kúrenárov, čo jej boli robiť bojler pri odchode šepol: „ A dajte do poriadku tú nevestu!" a šibalsky žmurkol :-) Niektorým z partie by sa táto verzia celkom pozdávala, ale Horčica s nami hore nešla. S takou presilou chlapského spoločenstva sa asi necítila isto.
Keď sme sa vrátili na našu chatu tam nás už čakali grilované kurence a doľahla na nás únava :-) Ešte sme nabrali sily, a o polnoci sme šli ku krížu v lese, pomeditovať pod hviezdami. A trochu sa nám možno žiadalo vymodliť odpustenie od mŕtvych ktorým sme dnes narušili pokoj. Asi to zabralo, lebo nás do dnes nemáta. :-)
Tu je ešte linka na stránku tejto chaty, ak by ste tam chceli aj Vy stráviť príjemné chvíle :
http://www.chatasopisko.sk/
