Keď som minulé leto rozmýšľal kam pôjdem na dovolenku, tak mi napadlo že by som mohol posunúť svoje „vertikálne hranice“ smerom nahor. Už dlhšie ma lákal Elbrus. To by bolo dobrodružstvo po dlhej dobe! Páčilo sa to aj kamarátovi Rasťovi, ale on mal ešte iný plán. Hovoril: „Počuj Dušan... a čo keby sme šli na Matterhorn?“ . Niečo na tom bolo... Na Elbrus by som šiel s CK, a termín zájazdu mi nepasoval do dovolenky... Tak som váhal, a Rasťo ma nenápadne spracovával na „svoj“ projekt. Jeho vety väčšinou začínali: „Vieš Dušan, keď pôjdeme na ten Matterhorn...“. Proste sa mi už o tom začalo aj snívať, a nakoniec som si povedal: „A prečo nie?“. Možno neskôr nebude s kým, a kedy, tak som mu zavolal že ideme na to, a začínam prípravy.
Od mája som sa začal venovať tréningu na skalách, ktorý bol pre mňa základným kameňom výstupových ambícií. Tréning prebiehal hlavne v okolí BA: Pajštún, Platňa, Technické sklo. Mal som šťastie na dobrých inštruktorov. Liezli so mnou P. Mach a A. Lineková, lebo Rasťo bol pracovne v Košiciach. Po víkendoch sme chodili na skaly, kde som si osvojoval základy, a zručnosti lezenia. Prišli boľavé prsty, a prvé úspechy. Veľkú radosť som mal z prelezenia prvej „šestky“, a začal som behávať. S Rasťom sme nastavili termín našej výpravy – stal sa ním 13. Júl 2008. Vybavil som spiatočné lístky vlakom, na linke BA-Wien-Zurrich, a netrpezlivo čakal na Náš termín...
13.7.2008 – Vstal som na budík, a začal som sa mátoživo motať po izbe. Zakrátko mi volá Rasťo, a o 10 minút nakladáme veci do auta jeho kolegu – smer vlaková stanica Petržalka. „Ale čo to?“. Ozýva sa cestovná horúčka, a treba mi ísť – veď viete kde... Zachránila ma zrúcanina vedľa stanice, a vrátil som sa o poznanie veselší. Vo Viedni sa situácia opakovala, akurát som musel odkliať automatické dvere na WC pol-eurovou mincou. Aspoň tam mali čisto. :-)
Nasadli sme na „Voralberg“. Vonku začalo pršať, a vedľa si sadla veselá rodinka, ktorá robila riadny rozruch. Deti behali po uličke, a občas mi robili šokovú terapiu, keď mi stúpili na pravú nohu akurát keď som zadriemal! Asi chceli aby som počas spánku neprišiel o upršaný výhľad z vlaku. Za oknom sa mihala monotónna krajina, čo sa zlepšilo keď sme prešli do Švajčiarska - konečne Zurrich! Po 10,5 hod. sme sa konečne rozhýbali. Prestupujeme do Vispu, a tam na prípoj do Zermattu. Stúpanie bolo veľmi prudké, a pohľady dole odstrašujúce. Rieka tiekla dravým prúdom roklinou, ktorá vypadala ani čo by ju vymodelovali ruky nejakého obra. Ešte som nevidel rieku takto zarezanú v skale. Hory sa nám neukázali – boli zahalené v hmlách...Míňali sme typické bridlicové strechy miestnych domčekov a dorazili do kempu v Zermatte. Bolo asi 20:20 – šlo to ako po masle. V tom momente ako sme postavili stan, sa spustil vytrvalý dážď a zaspali sme ako dudky.
14.7.2008 - Ráno bolo po daždi. Začali sme si obzerať náš útulný kemp, ktorý pripomínal hotový babylon. Zloženie tábora bolo naozaj pestré: Švajčiari, Kórejská výprava, Angličania, Taliani, Francúzi, Rusi a nechýbali ani bratia Češi. Potešila nás cena ubytovania, ktorá bola asi 6.5 eura. Mysleli sme že náklady budú šialené, ale príjemné prekvapenia pokračovali v supermarkete s pivom za 0.4 eura, a syry za podobné ceny ako u nás. Proste naše srdcia zaplesali, a od radosti " hlavne z dobrého piva :-)", sme si dali ambiciózny cieľ - túra na Hornli hutte. Aspoň sa pozrieme tomu Matterhornu na zúbok zblízka - chata leží na jeho úpätí vo výške 3260m.
Vyrazili sme chodníkom medzi drevenicami, pozorujúc gigantické balvany ktoré ležali po záhradkách. Zastavili sme sa na "Slnečnej terase". Táto reštaurácia je na peknom mieste s výhľadom na údolie, a chceli sme spraviť pár záberov a ísť. Trochu nás rozladilo vypočítavé správanie majiteľov, ktorí na nás hodili pekné úsmevy pri príchode, ale keď videli že kšeft nebude, tak si neodpustili nepríjemné poznámky na našu adresu...Všimol som si že sem chodí fúra Japoncov - bola to asi tretina turistov. Že si ich miestny vážia, sme zistili po príchode na Schwarzsee 1583m. Na miestnej chate trepotali 3 vlajky: Švajčiarska, EÚ a Japonská!
Konečne vchádzame do divšieho terénu. Objavuje sa sneh, ktorý napadol včera keď dole pršalo. Stretávame zaujímavého týpka na zostupe chodníkom. Mal asi 50 rokov a skateboard na pleci. Hneď nás to zaujalo, a spýtali sme sa na čo mu je? Prezradil nám, že sa chce dostať do Guinessovej knihy rekordov! Na vrchole, alebo nejakom významnom bode spraví "trick" so skateboardom, a niekto ho vyfotí alebo natočí aby mal dôkaz. Jeho najbližším cieľom je Kilimandžáro! Ľudia majú teda všelijaké zábavky! :-)
Podľa predpovede, sa má meniť počasie. To je to čo potrebujeme! Chata aj vrchol boli doteraz v hmle a fúka vietor z východu. Ten vietor sem privial aj nás! Prichádzame na chatu, po 1600m stúpaní a stretáme Poľských horolezcov povaľujúcich sa na lavičkách v chate. Chcú ísť hore..ale v tom čerstvom snehu...neviem, neviem. Matterhorn sa nám odhaľuje pomaly, ako zvodná žena v závoji z oblakov. Na krásne scenérie sa nevieme vynadívať, a fotoaparáty sa snažia zachytiť prchavé okamihy tejto jedinečnej atmosféry. Počas zostupu nám to nedá, aby sme znova, a znova nezachytávali neustále sa meniacu horu. Počas zostupu lúkami pred nami poskakovali polokrotké srnky, ani čo by tu nebolo poľovníkov :-)
15.7.2008 - Dnešný cieľ bol výstup na Breithorn 4164m. Príliš rýchlo ideme to tejto výšky, ale chceme využiť dobré počasie. Dnes je "plech". Tento kopec je riadny kus od Zermattu, tak s ťažkým srdcom volíme možnosť ísť lanovkou. S ťažkým srdcom preto, lebo lístok na Klein Matterhorn 3883m, stojí 87 frankov! To je asi 53 euro...Ako sme kráčali slnkom zaliatym Zermattom, tak sme stretli deti s čriedou kôz. Vyháňajú ich každé ráno na pašu, cez celé mestečko. Sú miestnou atrakciou, a každý si ich fotí.
Naloďujeme sa, do gigantickej kabíny lanovky, s kapacitou min. 30 ľudí, a fičíme hore. Na podstavci piliera hrdo stojí kozorožec, a pozorne si obzerá to čudo, ktoré mu visí nad hlavou. Prichádzame do stanice na "Malom Matterorne". Vstupujeme do temnoty tunela, ktorý vedie naprieč štítom a vychádza na jeho južnej strane. Tu nás zaujme čulá aktivita vrtuľníkov, ktoré nosia stavebný materiál, a lietajú ako keby mali palivo zadarmo! Tak preto sú tu také drahé lanovky... S nami sa vyviezla aj hromada lyžiarov, ktorým tu začína zjazdovka - musí to byť nádherný, mnohokilometrový zjazd. Fotím M.Blanc a Breithorn, pozorujúc húsenice lanových družstiev stúpajúcich na vrchol. Nasadzujeme ľadovcovú výstroj, a kráčame po snehovej ceste vyšľapanej armádou našich predchodcov.
Pred pásmom trhlín, sa naväzujeme počas krátkej prestávky na pohár čaju. Mačky mám prvý krát v živote, a musím povedať že je to v takom strmáku dobrá pomoc. Kráčam prvý. Do chrbta sa opiera slnko, zatiaľ čo zo severnej prefukuje silný vietor, a vytvára tryskajúce fontány snehu smerujúce kolmo nahor. Vrcholový hrebeň tak pripomína veľrybu ktorá lapá po novej dávke kyslíka. Lapám ho aj ja. Ešte som nebol v tejto výške...s permoníkmi v hlave... si uvedomujem že práve stojím na vrchole! Rasťo mi gratuluje k prvej štvortisícovke. Je mi zima na ruky, no fotím všetko dookola otáčajúc sa ako glóbus. Z vrcholu sa spúšťajú skialpinisti, aby si vybrali "svoju odmenu". Rasťo vyzývavo ukazuje na Matterhorn, a zostupujeme.
Nenaviazali sme sa...v pásme trhlín vhupnem stehnom do úzkej trhliny...Rasťo mi vyčíta, že mám ísť po viac vychodenej rase..ja jemu zase, že sme sa nenaviazali. Nakoniec sa naväzujeme, tam kde to už netreba, a lano sa nám moce popod nohy až po lanovku :-) Trochu sme to s vertikálou prepískli. V hlave mi ďobe ďateľ... :-) Na medzistanici si kamoš fotí dekolt krásnej baby, a vraciame sa do kempu. V meste sme objavili veľa pekných kníh o horách, a brúsime si na ne zuby. Večer zaspávam s ďatľom v hlave...
16.7.2008 - Ráno sa zobúdzam so zistením, že ďateľ v noci odletel, a cítim sa skvele! Ďalší krásny deň venujeme Gornergratu 3090m. Kráčame po alpských lúkach a stretávame babku (cca 80-90r.) o barlách, ktorá sa hýbe asi 1m za minútu - ešte som nevidel taký boj o každý centimeter! Obedovú prestávku si robíme pri Riffelhorne 2927m. Rasťovi je dlhá chvíľa, tak beží na vrchol-vraj tam bude za 10min...vrátil sa o 45! :-) Posledný úsek musí liezť! Keď je na vrchole, tak mu teleobjektívom robím foto, a fotím horské kvety na lúke. Túto skalu používajú horský vodcovia ako tréningovú pred výstupom na Matterhorn. Rasťo tam videl niekoľko lezeckých dvojíc.
Nekonečné stúpanie na Gornergrat sa oplatilo. Opájame sa krásnou panorámou vrcholov. Z ľava do prava: Monte Rosa, Castor a Pollux - ktoré Rasťo nazval "kozy" ;-), a Breithorn. Dole sa rozprestieral kilometre dlhý ľadovec, poznačený puklinami, zárezmi a mozaikou kameňov rozsypaných po povrchu. Zašli sme do kaplnky, zapáliac sviečku za frank. Keď sme sa spýtali jeden druhého, čo sme si priali. Naše želanie bolo zhodné - aby sme sa vrátili živí...
Keď sme si pozreli cenu zubačky, tam sme hneď dostali chuť na niekoľkohodinový zostup po vlastných. Prešli sme cez roztomilú osadu "Ze Gassen", a zastavili sa pri moste zubačky, vedľa krásneho vodopádu. Mal som šťastie, akurát prechádzala zubačka, tak som ju zvečnil. Zostup trval 2hod. ako sme rátali, ale žiadne ulievanie! Večer sme mali zaujímavý pokec o dobrodružstvách s Čechmi, tak toľko kultúra tohoto dňa.
17.7.2008 - Trochu sa nám zaoblačilo, a vymenili sme si s Rasťom role. Každé ráno sa čakalo na mňa, dnes to bolo naopak. Rasťovi sa dnes nič nechcelo. Tak sme šli do múzea v Zermatte. Je to celkom pekná expozícia, ktorá stojí za to. Páčil sa mi model Matterhornu so všetkými výstupovými trasami, ktoré sa po stlačení príslušného gombíka rozsvietia. Boli tam informácie o histórii nielen horolezectva v tomto regióne, ale aj spôsobe života. V začiatkoch tu žilo okolo 500 Ľudí. Dnes je to o jednu nulu viac.
Šli sme nakoniec aj na túru. Vybrali sme sa do údolia severnej steny Matterhornu. Cestou sme videli nádrž na výrobu elektriny pre Zermatt a okolie. Zaujal nás zaujímavý vodopád ktorý vytekal, akoby z vrcholu skaly. O chvíľu začalo mrholiť, čo bol signál na ústup. Boli sme dobre aklimatizovaný, ale na Matterhorne bolo ešte dosť snehu. Počasie bolo premenlivé a ani vodcovia hore nevodili...Premýšľali sme čo ďalej. Povedali sme si, že zajtra sa rozhodne.
18.7.2008 - Ráno sme naklusali do informačného centra, po informácie o počasí. Na zajtra hlásia poloblačno a vietor 50km/h...Na nedeľu podobne s vetrom 90km/h. Rozhodli sme sa že pôjdeme naľahko na Hornlihutte, a zhodnotíme situáciu. Telefonicky si zajednávame miesto na chate, kupujeme zásoby jedla a hlavne pitia, lebo s tým je hore problém. Lúčime sa s Čechmi v kempe, a valíme na Hornli.
Po príchode na chatu sa ubytovávame a hneď ideme do steny, preskúmať terén. Stretáme partiu Čechov, ktorí sú smutný, lebo im je blbo z výšky. Nerozveselil ich ani vtip o "Českom slove" pod snehovým previsom :-) Rasťo si neodpustil veselú vsuvku: "Čechoslováci zase spolu!". Pri nástupe do horšieho terénu stretávame super chalanov z Prostějova, ktorý nám poradia kde treba odbočiť na správnu cestu - umiestnili tam aj značku. Nastúpame asi 200m a to nám stačí na oboznámenie z terénom. Nevypadá to tak tragicky, tak sa rozhodujeme pre zajtrajší výstup. Máme na to len sobotu - Teraz, alebo nikdy! Nedeľa by bola riskantná. Sneh, ktorý sa mi zdal nevýhodou vidím zrazu v inom svetle. Absencia vodcov s klientami vylúči tlačenicu pri výstupe, a ohrozovať nás bude menej uvolnených kameňov!
Výstup nahlasujeme na chate, a dávame im svoje preukazy Alpenverein aby vedeli kto ide hore. Veci ktoré neberieme na výstup máme nechať v košíkoch pri jedálni. Pripravili sme si výstroj s vecami na zajtrajší deň. Začíname variť výškovú stravu od Salyho - "Beef Stroganov", ale máli sa nám, tak pridávame aj šošovicu so slaninou. To sme nemali robiť! Šošovica začala robiť neplechu, a ja som kadil ako satan! Nečudo, že niekto z obyvateľov našej izby otvoril okno...Zaľahli sme o 20:00. Mali sme len deky, a pri tom otvorenom okne to nebol med! Ale šošovička sa stále "pýtala na svet", tak som ho z obavy o svoje, a aj zdravie ostatných neodvážil zavrieť. O druhej v noci sa to už nedá a okno zatvárame aspoň na hodinku, kým nezaznie budík...
19.7.2008 - Sú 3:00 ráno, a pomaly vstávame - asi jediný v chate...Keď vyjdem von, som prekvapený. Nie je zima, a krásne žiari mesiac. Rasťo varí "Curry chicken", ale dal viac vody, tak je z toho polievka :-) Aspoň bude viac tekutín. Keď sme hotoví, tak vyrážame do steny - sú presne 4:00 hod. Prostějovčania sú prví, a majú náskok. Šošovica musela povedať svoje posledné slovo, a som "musel". Je to radosť zhodiť a nahodiť na seba celý ten postroj, ale za šťavnatých nadávok sa to zvláda ľahšie. Dal som na to placatý kameň, aby toaleťák nesnežil na ďalších horolezcov, a výstup pokračoval. Dobehla nás druhá partia Čechov a postupovali sme ako jednotné družstvo.
Začalo sa brieždiť. Rasťo urobí rýchlo pár snímkov a zistí že niekde stratil rukavice...Našťastie mu jeden z Čechov požičia náhradné. Prichádzajú snehové polia, mačky však netreba, cepín stačí. Kráča sa mi prekvapujúco dobre - aklimatizačka zabrala! Bezpečne prekonávame prvé Mosleyho platne, a sme na Solvay hut! Chceme sa zohriať vo vnútri, ale je plná...Vo vnútri na nás hľadia smutné očká "Kórejskej expedície", ktorá tu trčí 3 deň! Po malej prestávke a kúsku jedla sa púšťame do horných platní. Po prelezení prichádza terén kde ma začína mraziť na chrbte. Nasadzujeme mačky zaistený na začiatku strmého snehového poľa.
Prichádzajú Fixné laná do ktorých sa istíme cez HMS, ale sú strašne hrubé, tak to robíme radšej cez slučky. Ten vietor zo severnej steny narušuje stabilitu, tak som opatrný. Nastupujeme do vertikály, kde bicepsy dostávajú zabrať. Mačky škriabú skalu, ale netrvá dlho a sme na streche. Opatrne zapichujem cepín kráčajúc ku soche sv.Bernarda ktorá je pri vrchole. Keď som pri nej, tak mi Rasťo robí prvú fotku. Dokázali sme to! Nemôžem tomu ani uveriť! Prebiehajú gratulácie, vrcholové fotenie. Je krajšie počasie ako predpovedali, využívam to a zachytávam okolité panorámy.
Keď sme sa dostatočne vytešili, tak začíname zostupovať. Zostup po snehu po prvé fixy je naozaj nepríjemný. Sneh nie je dostatočne pevný, a uchádza pod nohami...Kŕčovito zasekávam cepín, dosahujúc prvé lano. Zaisťujem sa, a pokračujem dole kde ma čaká Rasťo. Pred platňami stretávame Švajčiarsku dvojicu, ktorá to vzdáva a tiež partiu Angličanov, ktorá zvolila ten istý postup. Počas polovice zostupu, nám teda zavadzajú, lebo zlaňujú zo všetkého čo je po ceste...My sme použili lano pri prvých platniach, a potom ešte dvakrát. Aj to mi vyslúžilo stratu osmy, ktorá mi vypadla z uzimených rúk, a cinkala v hlbinách... Bez zlaňovania to šlo rýchlejšie. Kombinácia zdržovania, a blúdenia cestou späť vyrobila zdržanie, ktoré sa rovnalo 10 hodinám! Pri chate sme boli 19:20! Pod poslednou stenou sme si podali ruky, a vydýchli si - výstup skončil až teraz!
Rasťo vracia Čechom rukavice, dopĺňame tekutiny a po krátkom váhaní sa rozhodujeme zostúpiť až do kempu. Je to skutočná kalvária! Mechanicky sa moceme dole prudkým svahom, a neprerečieme ani slovka. Je už tma, a želáme si aby tých 10km rýchlo ubehlo, aspoň nevidíme tú diaľku pred sebou. Vchádzame do ulíc mesta, čím pútame na seba pozornosť okoloidúcich, lebo ideme ako dve trosky - keď nerátam strngajúcu výbavu (ja som ešte v sedáku...). V meste je akási fiesta. Všade stoly naprieč ulicou s vínom a pohármi, a na ulici čapujú pivo. Neodolávame, a dávame si oslavný pohár, vychutnávajúc si živú atmosféru baviaceho sa davu. Aj by sme pobudli, ale dnes nie! :-) Je polnoc, a zatiaľ čo si Rasťo varí litre čaju, ja vždy zadriemem po každom koliesku sušienok...
20.7.2008 - Šťastné to prebudenie s kopcom vo vačku! Iné už nerobíme, iba zháňame darčeky priateľom a rodine. Pre seba si kupujem knihu o Matterhorne, aby som mal pamiatku. Zastavujem sa špeciálnom obchode na čokoládu, majú jej tu veľa druhov a chutí. Závidím Talianskej rodinke, ktorá si jej kúpila niekoľko kíl. Ja len polámané vzorky z niekoľkých druhov :-) Lúčime sa s "Kórejskou expedíciou" - (naozaj to mali napísané na tričkách!), ktorá to v zdraví prežila. :-) Tento deň bol pekným zakončením nášho podniku!
21.7.2008 - Zavčas ráno opúšťame Zermatt smerom na Slovensko. Opúšťame ho v daždivom počasí, tak ako keď sme prichádzali. Posledné pohľady za naším velikánom, a už sa valíme smerom na domovinu. Cestou relaxujeme, a večer sme v Bratislave, kde sa naše cesty načas rozchádzajú - s pozdravom "hore zdar!"
Tipy pre tých čo mieria na vrchol.
Chata - Hornli hutte je váš štart. Treba si telefonicky objednať nocľah. Číslo na chatu získate v klube horských vodcov alebo v informačnom centre. Je tam zľava na Alpenverein. Veci ktoré neberiete na výstup, si môžete odložiť na chate do košíkov určených na tento účel. Doklady nechávate na chate aby vedeli že ste v stene, ak sa nevrátite.
Ktorou cestou-Najlepšie severovýchodnou hranou od Hornli hutte, ako sme šli my. Je to najľahšia cesta, pravda ak nehľadáte väčšiu výzvu. Čím lepšie podmienky, tým viac turistov a záujemcov o výstup. Je fajn si cestu ohliadnuť deň pred tým-ak budete blúdiť, tak vás zdržanie môže stáť vrchol, alebo aj viac...
Kedy vyraziť- Tak skoro, ako vám to chata dovolí. Ak spíte v stane, máte to o to ľahšie. Ak sa viete dobre orientovať, tak najlepšie o 4:00-t.j.vstať o hodinu skôr. Ak vyrazíte pred vodcami, tak vás nik nebude brzdiť, lebo poradie na ceste sa nedá veľmi meniť (nezablúdiť). Ak vyrazíte s vodcami-máte know-how, ale hrozí že vám na hlavu niečo spadne.
Matterhorn-Spodná časť (hovorí sa jej kameňolom), je plná lámavej skaly. Tu najľahšie zablúdite, preto si to treba pozrieť. Ak je niekto nad vami, tak bacha na kamene! Treba dávať pozor aj na to, čo chytáte do ruky, a na čo stúpate. Treba sa držať hrany-väčšia časť cesty vedie po jej východnej strane. Najťažší úsek sú horné, a dolné Mosleyho platne-obtiažnosť 4. Nie je to problém, pokiaľ tam nie je ľad! Medzi platňami je Solvay hut. Útulňa, kde sa môžete prichýliť v prípade zlých podmienok-je tam telefón na Hornlihutte. Na fixoch v hornej tretine si poručkujete, tak posilovať :-) . Istili sme sa slučkou, lebo HMS bola na tom fixe hrozne na tesno. Bacha na preveje na vrchole! Treba byť dobre aklimatizovaný, to vám ušetrí kopu problémov.
Počasie-Presnú predpoveď na najbližšie dni dostanete v informačnom centre pri vlakovej stanici.
Poistenie-Je povinnosťou! Najlepšie Alpenverein. Ak by vás bral vrtulník z kopca, tak by ste sa bez poistenia nedoplatili. Vrtulníky občas monitorujú horu, a sledujú či niekto nemá problémy.
Výstroj-Oblečenie proti vetru a dažďu je samozrejmosťou. Pevná obuv, najlepšie s možnosťou uchytenia poloautomatických mačiek (ušetríte čas), mačky, cepín, zlaňovacie pomôcky, polovičné lano, slučky, HMS, prilba, šatka BUFF-najlepšie zateplený, Rukavice 2 páry!, okuliare s vysokou ochranou, krém a balzam na pery-vysoký ochr.faktor, Termoska s čajom, energetické tyčinky-čokoláda, fotoaparát-čím menší, tým menej budete niesť. Stan-ak budete spať vonku pri chate.
Kemp- v Zermatte je asi 250m od stanice tým smerom ako ste prišli. Je to miesto pre našinca - cca 7euro na noc. Je tam teplá voda a umyvárka s WC.
Strava- V miestnych supermarketoch. Asi vás to prekvapí, ale niektoré potraviny sú aj lacnejšie ako u nás. Proste nečakajte že vás to tam zruinuje. Hlavne sme si obľúbili pivko za 35centov.
Doprava-Z BA sa dá kúpiť spiatočný lístok BA-Wien-Zurrich. V lete nás vyšiel cca 2500sk a mali sme aj miestnenky. Keď ho kúpite dostatočne v predstihu (myslím že aspoň 3 dni), bude na ňom cestovať viac osôb, tak sa dopracujete k tejto sume. Ináč by vás vyšiel o 33 eur viac. Čím viac osôb na lístok, tým väčšia zľava. Prípoje vo Švajčiarsku si zistíte na stránke miestnych železníc: http://www.sbb.ch/en/
Linky na fotoalbumy
Pre tých ktorí chcú vidieť viac fotografií, ponúkam ešte linky na moje fotoalbumy. Druhý v poradí má aj popisky.
http://picasaweb.google.sk/dusan.hudik/Matterhorn2008DigitL
http://picasaweb.google.sk/dusan.hudik/Matterhorn2008Dia
