Voľme november

V osemdesiatom deviatom som bol siedmak na základnej škole.Pamätám si ako nás zastihli novembrové udalosti. Spolužiaci si začali postupne pripínať trikolóry na odev a všetko sa pomaly menilo. Riaditeľ školy bol o krátky čas aj so zástupkyňou zosadený. Na hudobnej výchove sme začali spievať a učiť sa spievať pesničky Sľúbili sme si...,Jeden kabát,jedna tvár... a podobne. Nová zástupkyňa, ktorá nás učila hudobku nám na hodine vyprávala o Starom zákone a o Mojžišovi. Dejepis sa z učebníc, ktoré sme v septembri dostali pochopiteľne neučil a kedže nové neboli, tak učitelia improvizovali. Pred naším panelákom ktosi do snehu vydupal obrovský nápis - Dubček. Nevedel som kto to je. Moji rodičia mi o ňom asi ešte nechceli povedať. Asi neverili, že socializmus končí. Nečudujem sa im. S otcom sme sledovali televízor. Pamätam si, ako frflal keď videl pánov Knažka a Budaja. O Havlovi tiež nehovoril lichotivo. Jedine môj o deväť rokov starší brat mal radosť, ktorú mali aj ľudia na námestiach. Čím to je, že dnes sa tá radosť vyparila? Naozaj to boli vtedy len sľuby o lepšom zajtrajšku? Dnes mám radosť ja. Som úprimne rád, že režim padol. Určite by som mal nemalé problémy za svoje názory. Za tých niekoľko rokov som stretol veľa ľudí. Hľadal som si zamestnanie, bol som na základnej vojenskej službe, doplňoval som si vzdelanie a možem povedať, keď sa nad tým zamýšľam, že sa toho asi veľa nezmenilo. Dalo by sa povedať, myslím, že je to to isté ako za boľševika, len v inej farbe. Režim určite nič nezmení. Je potrebné, aby sa menili ľudia. Tí starší sa nezmenia. Nevadí. Je tu dosť mladých. Škoda len, že sme pasívny. Pasivita je zbraň diktátorov. Keď neprotestuješ, súhlasíš. Prestaňme voliť menšie zlo, lebo nakoniec k voľbám nepríde nikto a účasť sa bude zabezpečovať tak ako sa zabezpečuje na protestoch odborových zväzov. Voľme november. A kontrolujme tých, čo sme volili. Politik nesmie vyhlásiť, že ten nespokojný kritizujúci je od Mečiara alebo Fica. Musí sa opýtať sám seba: prečo je môj volič nespokojný? Ja som volil štrnásť percentnú daň a podporu mladých rodín. Teraz budem voliť november. Vtedy som tomu tak nerozumel, lebo neexistoval iný nazor, resp. nesmel existovať. Dnes môže existovať, len sa ho častokrát neoplatí vyslovovať. Ľudia rýchlo zabúdaju.