Pri tejto príležitosti si dovolím zmeniť výrok Júliusa Satinského na : „ Kto ešte nebol prezidentom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu.“
Žiaľ, takto to vyzerá v Čechách, keď sa nevedia nájsť nejaké významné osobnosti, ktoré by chceli kandidovať. Ako to už býva, vždy sa niekto chytí príležitosti, tentokrát to je človek z krajiny neobmedzených možností- USA. Pán Švejnar vo svojich osemnástich rokoch opustil spolu s rodičmi ČSSR a emigroval za “veľkú vodu“. Z jeho životopisu je evidentné, že je to človek ekonómie znalý a medzinárodne uznávaná vedecká autorita. Lenže podľa mňa ľudia nepotrebujú za prezidenta nositeľa Nobelovej ceny ani profesora ekonómie. Prezidentom by mal byť človek, ktorému ľudia hlavne veria a ktorého poznajú. Jána Švejnara možno pozná vedecký svet, ale domáce obyvateľstvo pred tromi mesiacmi o ňom nemala ani šajnu.
Ďalším problémom je to, či by tento kandidát vedel obhajovať záujmy Čechov.
Veď mimo ČR /vtedy ešte ČSSR/ bol v rokoch 1970-1990 a ako sa pozerám do životopisu, tak ani po tomto období sa ešte v Čechách dlho neohrial. Predstavme si situáciu, že by sa stal prezidentom. Dokázal by napr. bojovať proti postaveniu amerických protiraketových základní? Ja si myslím, že nie. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na to, že prvá dáma Českej republiky by sa volala Katherine Terrell Švejnarová. Napriek tomu, že sa pán Švejnar narodil v Českej republike, tak väčšinu svojho doterajšieho života prežil v cudzine, čo ho určite ako každého iného človeka muselo do značnej miery ovplyvniť.
Ktovie, možno by sa stal v očiach našich západných susedov len akousi nevýraznou figúrkou, ktorá nemá s Českom a Čechmi nič spoločné.
Kocúrkovo alebo ako sa Američan prezidentom chcel stať
Prezidentská funkcia mala v českých krajinách už od vzniku prvej ČSR veľký význam. Bez ohľadu na ideologickú príslušnosť, je treba dodať, že mená ako Masaryk, Beneš alebo Svoboda boli nielen pre zahraničie, ale hlavne pre domovské obyvateľstvo niečím. No od tých čias sa toho veľa zmenilo a slovo prezident je, či už v ČR alebo v SR synonymum k politickému dôchodku kadejakých politikov. Výsledok je taký, že u našich susedov sa v minulom volebnom období stal prezidentom človek, ktorý má na svedomí rozbitie republiky. Najvtipnejšie na tom to je, že pán Klaus sa stane s najväčšou pravdepodobnosťou prezidentom i teraz. Samozrejme o tejto osobe sa toho popísalo hojne, tak radšej prejdem k ďalšiemu prezidentskému kandidátovi a tým je Ján Švejnar.