Komu zvonia do hrobu?

Už z poznatkov o živočíšnej ríši vieme, že spoločenstvá zvierat môžeme podľa vekovej štruktúry zoradiť do niekoľkých skupín. Najväčšiu šancu na prežitie má tzv. progresívny typ populácie, kde je vysoký podiel mladého obyvateľstva a vždy nasledujúci ročník narodených je početnejší. Takýto typ vekovej štruktúry tu bol niekedy, ale ako vieme, Európa starne a ľudia sa mnohonásobne viac ako v minulosti zamýšľajú nad tým, či budú ekonomicky schopní dieťa vychovať. Priemerný vek obyvateľstva v roku 2003 bol na Slovensku 37 rokov, podľa prognóz bude okolo roku 2050 na úrovni 48 rokov. Regresívny vývoj nie je len naším problémom, ale je to najväčší demografický problém 21. storočia. Nájsť vinníka tohto problému je veľmi jednoduché a bez debaty zaň môžem určiť kapitalizmus. Je celkom logické, že obyvateľstvo ako celok starne, keď sa dieťa v rodine stáva symbolom majetnosti.
Nie je predsa normálne, keď sa dvojizbový byt, ktorý pozostáva z pár panelov, bytového jadra
z drevotriesky , stáva doménou vyššej triedy obyvateľstva. O pár desaťročí nebude nič výnimočne na tom, keď bude manželský pár v postproduktívnom veku oslavovať splatenie 40-ročnej hypotéky na garzonku. Možno až vtedy si ľudia uvedomia, že kapitalizmus vo svojich základoch je určení pre horných 10%, ale vonkoncom nie pre celú spoločnosť.

Ďalším nemenej závažným problémom kapitalistického zriadenia je absencia hodnôt a ideálov. V tomto systéme sú alfou a omegou peniaze. Len tie rozhodujú čo je hodnotné pre spoločnosť a čo je naopak odsúdené k zániku. O tomto systéme sa hovorí, že je demokratický, lenže v reálnom živote je rozsah demokracie taký veľký, aký je veľký bankový účet jedinca. Skúsme sa niekedy na ulici zastaviť pri bezdomovcovi a spýtať sa ho, či sa i on cíti v “slobodnej Európe“ slobodne. Veď sa môže slobodne rozhodnúť, či bude žobrať v Košiciach alebo vďaka vstupu SR do Shengenu si pokojne prejde štátnu hranicu napr. s Poľskom a pôjde žobrať do Krakova. Taktiež tento bezdomovec môže hojne využiť aj slobodu podnikania, veď mu určite nerobí problém zohnať si 500 000 Sk a založiť si akciovú spoločnosť. Na tomto príklade krásne vidíme aké je skutočné využitie toľko deklarovanej demokracie pre urč. skupinu obyvateľstva napr. pre bezdomovcov.

Je jasné, že na kapitalizme nie je nič sociálne, nič humánne. Okrem väčšieho zisku nemá žiadnu vidinu do budúcnosti. Nezáleží mu na tom, aký odkaz zanechá pre budúcnosť.
Antické Grécko tomuto svetu dalo veľa hodnôt, ktoré časom nestarnú. Sú to divadelné hry, ľudské myšlienky a nápady, ktoré tu sú a budú navždy pre budúce generácie. Taktiež aj prvé historické pokusy o vybudovanie socializmu, napriek množstvu chýb v sebe niesli revolučne ideály, ktoré chceli jednoznačne zmeniť tento svet k lepšiemu a ako povedal Konstantin Biebl : „Miesto  horných desať tisíc , celé ľudstvo vráti sa do raja.“

Predstavme si, čo tu zanecháme pre archeológov budúcnosti? Neviem čo, okrem zdevastovanej planéty, ozónových dier a rozpadnutých obchodných domov.
Je potrebné, aby spoločnosť prestala tápať v temnote a jednoznačne si určila cestu kadiaľ ísť.Dovolím si povedať, že touto cestou je socializmus, ktorý by mal byť pre človeka slobodnejší, demokratickejší a sociálne po každej stránke šťastnejší. Je potrebné poučiť sa z chýb minulosti, ale zároveň nadviazať na to dobré, a to na trvalé hodnoty, ktoré nezničí ani čas. Zdôrazňujem potrebu a dokonca nevyhnutnosť spoznávať tieto hodnoty, lebo sú spoľahlivým kompasom, ktorý nám pomáha upevňovať a rozvíjať všetko progresívne, revolučné, životaschopné a perspektívne z odkazu predchádzajúcich generácií.