Asi to čo v predsudkovej časti hlavy, vytvorí o človeku obraz, podľa ktorého ho budem posudzovať určitú dobu... Minimálne do chvíle, kým sa s ním nezoznámite bližšie a neopravíte údaje, ktoré prvodojmové centrum zapísalo nesprávne. Ale podľa čoho sa vytvára ten obraz?
Iste by mnohí povedali, že je to charizma. Zväčša ženské pokolenie prisudzuje mužskej charizme takmer mystické a nadprirodzené vlastnosti ako napríklad: je to iskra v jeho očiach, je to božský kľud a vyrovnanosť, ktorá z neho sála... Čo je to charizma? Je skôr fyzická, či psychická? Ktoré sympatie sú dôležitejšie? Fyzické, či psychické?
Poznal som jedného človeka. Fyzicky neoplýval krásou a aj tak o ženskú priazeň nemal núdzu. Až časom som zistil ako to robí. Vedel dokonale využiť svoj dar reči. Keď sa s ním ženy dali prvý krát do reči, svojimi slovami u nich dokázal vytvoriť pocit, že majú spoločnú realitu - že odjakživa patrili a patria do jeho života. Keď ste sa však zamysleli o čo sa vlastne rozprávali ... zistili ste, že to bolo len bezduché blabla... ale prvodojmovú charizmu to malo neskutočnú. A o to mu samozrejme aj šlo...nehľadal vážny vzťah iba krátke zámosti...takže jeho krásnu, farebnú, mystickú, ale tenučkú kulisu prvého dojmu nemala žiadna z jeho krátkodobých priateliek možnosť prekuknúť. Poviem Vám...to by boli prekvapené čo za hovado sa za kulisou skrýva...
Ale spať k úvahe.Z toho čo som povedal mi vyplýva len jedno...čím krásnejšie a nablýskanejšie sú prvé sympatie, tým väčšia býva pravdepodobnosť že je to prvoplán. Že je to len niečo, čo Vás má zvábiť. Je to ako film, ktorý je podpriemerný, ale má ohromnú reklamu. Ja si musím film pozrieť, aby som mohol povedať-bol dobrý. Sympatie sa podľa mňa rodia v poznaní reality, že dotyčný človek vie, chce a má chuť ma pochopiť a ja mám chuť, chcem a dokážem pochopiť jeho. A charizma je blbosť.
