Človek dostal život a začína ho žiť
Učí sa rozprávať,učí sa chodiť.
Celý priestor vôkol očami hltá
Jeho holú hlávku ozdobí zlatá.
Túži vstať, túži ístˇ,
Svoju hračku si zhrýzť,
Mamičku milovať,
Na ocka sa usmievať.
Dieťa ako z vody, rastie do krásy
Zaletel mu do snov motýľ belasý
Odpoveď na všetko vždy chce dostať
Celé dni s kamarátmi túži sa hrať.
Túži žiť, túži rásť,
kamarátov si nájsť
Po lúke utekať,
Celé dni sa len smiať.
Dospelosť sa blíži, detstvo odchádza
Jednu lásku sklamanú, druhá nahrádza
No a mladé duše nádej hľadajú
K mesačnému svitu oči zdvíhajú
Túžia ísť, túžia rásť,
Svoju cestu si nájsť,
Gitaru naladiť,
Slnku tvár nastaviť...
Človek v dospelosti, žije prirýchlo
Veľa vecí stíha, len aby hlavné neuniklo
Buduje si domov, buduje si svet
Prišla správna chvíľa, krídla rozprestrieť.
Túži nájsť domov svoj,
Uhasiť nepokoj,
Láske sa nastaviť,
Rodinu si založiť.
V jeseň svojho života, človek sleduje
To čo tu zanechal, snáď nikdy neumrie,
V potomstve sme živý, večnosť večná je
Každé ľudské srdce, raz dobije...
To čo tu stvoríme,
nech tisícročia prežije,
každá bytosť smrteľná
v živote aj koniec má.
