Tak pýtam sa ťa čo je bohatstvo,
A ja ti za odpoveď dám,
Jedno strašne veľké kráľovstvo
A k tomu zlata ku hviezdam.
A opäť sa ťa človek pýtam, či si už teraz bohatý,
Máš kráľovstvo a zlata viac než dosť a si to, si to práve ty.
No človek je duša chamtivá, on chce mať toho stále viac,
Chce, by jeho všetky bohatstvá, siahali až na mesiac.
Verte mi je to pravda odveká,
človek, ten nemá nikdy dosť.
A človek iste zhubý človeka,
Pre svoju vlastnú chamtivosť.
Keď rybka zlatá pýta sa, čo chceš,
Najprv ťa to trochu zarazí,
No potom dozaista odpovieš,
Chceš more, more peňazí.
A opäť sa ťa človek pýtam, či si už teraz bohatý,
Máš kráľovstvo a zlata viac než dosť a si to, si to práve ty.
Tak človeče prosím ťa sa spamätaj, peniaze nie sú bohatstvo,
Lež, láska vďaka ktorej jestvuje a prežíva naše ľudstvo.
Tak keď sa zajtra ráno prebudíš,
Snáď ťa to trochu zarazí,
Budeš chudobná kostolná myš,
A úplne bez peňazí.
A práve vtedy budeš bohatý, bo je to pravda odveká,
Že žiadne peniaze, ale láska, tak tá stvorila človeka.
A práve vtedy budeš bohatý, bo je to pravda odveká,
Že žiadne peniaze, ale láska tak, tá stvorila človeka.
