
Na hviedznej oblohe hviezdy berú dych,
a práve dnes spadla, tá najkrajšia z nich,
na cestu v diaľavách svietiť mi bude dnes.
V polnočnom námestí ticho panuje,
svetlo hviezd nočnú tmu ospevuje,
vitaj nám kráľovná noci a tejných snov.
Cesty a námestia, rieky a prístavy,
do sŕdc sa nezmestia, polnočné pozdravy
a ľudia po cestách, bez duše kráčajú
hviezdny prach po vreckách túžbou snov strácajú.
Keď kráčam po cestách, tmavých a tajomných,
spravidla si vyberám tú najtmavšiu z nich
a z vrecák hviezdny prach ulicou rozfúkam.