
Taký zvláštny pocit v duši...
kričať, ale prečo? ...
Keď si sám a nik nevidí
To čierne prázdno vôkol....
Skočiť? Čo Ťa dolu čaká...
Zasa tma a tvrdá zem,
Tak zdvihneš zrak smerom k nebu
A zakričíš ...NEMOŽEM!
Dole chlad a hore nádej
No a vôkol prázdnota...
Môžeš kričať koľko chceš
Si sám sebe záhubou ...
Dosť už s týmto, v duchu skríkneš
Vyškeríš sa do neba,
Dolu fľusneš DNA,
To stačí, viac s Teba tam netreba...
A to prázdno vôkol seba?
Aj tak ten svet šedý bol...
Berieš farby, začneš kresliť
Rozprávky a hrdinov...
Za chvíľu máš vôkol seba
Všetko čo si kedy chcel...
Dávaj na to dobrý pozor! Stráž si to, čo má zmysel...