Tmavý dym zahalil stráne,
Slabo bolo vidieť na ne.
A uprostred ničoty, stál tam on.
Tvár mal ešte zahalenú,
Koho to sem čerti ženú,
Koho tu Boh poslal, kto to je...
Žiaden Boh, žiaden Boh,
Ale démon v tvojich snoch.
Ukáže ti pravdu o nás dvoch.
Všetka bolesť tohto sveta,
Ktorá tvojou dušou zmieta,
Je kvôli nezáujmu božiemu.
Nie hnev, ale ľahostajnosť
Božej vôle, Boh vás má dosť.
On sa na vás vysral, má vás dosť.
Neverný, zákerný, nezmyselný a odporný,
Taký je tento svet, uver mi.
Uver mi, uver mi, že ste strašne zákerní,
Boh sa na vás vysral, ste mu moc odporní.
––––-
A tak nadišlo nové ráno,
diablovi nepoviem áno,
ak Boh spí tak preto, že neverí.
Že aj ľudia smú byť iní,
že chcú robiť veľké činy.
Ak Boh spí, tak preto, že neverí.
Ja neverím, neverím, viem, že sám svet nezmením,
Tak mi s tým skús pomôcť, rozdúchať hustý dym.
Nech nadíde nové ráno,
Čakám len na tvoje áno.
Tak my s tým skús pomôcť, rozdúchať hustý dym.
Nech všetci ľudia tohto sveta,
Šťastní sú, nech láska lieta.
A my s ňou až k nebu prídeme, prídeme.
Ja uverím, uverím, viem, že s Tebou svet zmením, Tak mi s tým skús pomôcť, rozdúchať hustý dym.
