Pamätám si ešte na ten čas,
Keď láskou horel svet.
Po čase, zmizla z nás, kto je na vine,
Že dnes tej lásky niet.
Hore, dole , hľadaj koľko chceš,
Príležitosť nemala,
Dnes už lásku tak ľahko, ľahko nenájdeš,
Tá sa dobre schovala.
Sedel som tam, na tom mieste krásnom
Kde chodievam tak rád a tak často.
Sedel, mlčky, do tmy pozeral,
A v rádiu zrovna Nedvěd hral.
Cítil som sa tak prestrašne sám,
Nevediac, že Teba, Teba niekde mám.
Ľúbil som ťa, no už som Ťa stratil,
A tak žiaľom, som si život krátil.
Myslel na tie chvíle, keď sme boli spolu,
Na to akú som mal asi veľkú smolu.
A práve v tej chvíli, volala, že či
Že o chvíľu prídeš, že na kus reči.
Ref : Pamätám si ešte na ten čas,
Keď láskou horel svet.
Po čase, zmizla z nás, kto je na vine,
Že dnes tej lásky niet.
Hore, dole , hľadaj koľko chceš,
Príležitosť nemala,
Dnes už lásku tak ľahko nenájdeš,
Tá sa dobre schovala.
V ten deň láska, som Ťa nespoznal,
Plná šťastia radosti sadla si opodiaľ.
Ale už po chvíli, prisadla si bližšie,
Tak trochu krajšie a oveľa milšie.
Stále rozprávala, jak jej na mne záleží,
Že jak ma má rada, že čas už nebeží.
Dneska nám čas doprial, tú prekrásnu chvíľu,
Obaja už na zemi, ja v rukách svoju milú.
Nežne, mlčky v náručí ju mal,
V srdci som sa smial, ale aj plakal.
Dnes som skúsil sladkosť tvojich pier,
Získal kľúče od dvanástich dvier.
Trinásta komnata bude tajomstvom,
O mne a o Tebe, o vzťahu našom.
Nikdy už ku nemu kľúče nezískam,
Opäť sedím v izbe a som celkom sám.
Dlho som sa trápil, v strašnom víre mien
Ale dnes už viem, bol to iba sen ...
