Johannesburg patrí do obrovskej aglomerácie Gauteng, ktorá zahŕňa aj jeho predmestia a susednú Pretóriu, hlavné mesto Juhoafrickej republiky (JAR). Podľa domácich má Gauteng cca. 8 miliónov obyvateľov. Po prílete nás na letisku vyzdvihol príbuzný priateľa Mareka s ktorým sme do Afriky vycestovali. Statný angličan Laurence, na nerozoznanie podobný s Tomom Jonesom, ktorý pre nás prišiel na letisko, tu žije už cca. 20 rokov a cíti sa byť už viac JARčanom ako angličanom... Bol pre nás výborným zdrojom informácií a patrične sme ho i využili. Už cestou z letiska nám vysvetľoval situáciu v J-burgu [džejburgu], ako toto mesto familiárne prezývajú domáci. Po páde apartheidu sa stalo to, čo každý očakával. Neprispôsobivá väčšina čierneho obyvateľstva sa razom nahrnula do centra mesta a kompletne ho ovládla. Malo to za následok, že sa bezpečnostná situácia natoľko zhoršila, že nebolo ďalej možné pre firmy, nadnárodné korporácie a banky sídliace v centre, aby využívali svoje mrakodrapy a
administratívne budovy. A tak to, čo bola pred časom banka je dnes prístrešok pre bezdomovcov, to čo bola administratívna budova je dnes slam s vybitými oknami, to čo bola kedysi luxusná nákupná ulica, je dnes verejné trhovisko. Kto neuvidí, neuverí... A to všetko zvýrazňuje obrovská zločinnosť (napr. cca. 60 vrážd denne...). Bielym sa vôbec neodporúča vstup do centra. A už vôbec nie turistom. Upozorňovali nás na to viac krát a chystali sme sa to i dodržať. Nevedeli sme však, že nás tam osud predsalen zavanie. Totiž cestou z Lesotha späť do J-burgu sme nastúpili na "public transport", ktorý využívajú samozrejme najmä domáci a ten mal zastávku v centre J-burgu - v čiernom centre samozrejme. Bol to dosť skľučujúci pocit, keď sme vystúpili z dodávky, ale našťastie prvý ľudia, ktorých sme oslovili nás spoľahlivo nasmerovali a dokonca vyprevadili na autobusovú stanicu, ktorá je bezpečným ostrovčekom, keďže je chránená ozbrojenými strážami a žiadny živel sa tam neodváži... "Prispôsobivá väčšina" si začala stavať vlastné nové centrum pár kilometrov ďalej v mestskej časti Sandton. Vyrástlo tam už zopár mrakodrapov a obchodných centier, ktoré sú opäť veľmi dobre zabezpečené a v ktorých je všetko vybudované pre ilúziu bezpečia (obr. 1). Išli sme tam pešo. Trošku sme sa báli prejsť cez mesto, ale nakoniec bolo všetko ok. V Sandtone sme si kúpili miestnu špecialitu "biltong" čo je sušené mäso, ktoré sa predáva ako snack. Vyrába sa z rôznych
druhov mäsa. Najčastejšie sú hovädzie ale vraj najchutnejšie je pštrosie. To sme bohužiaľ nikde nezohnali a to ktoré sme si kúpili nám moc nechutilo... Fajnovky :) Potom sme sa vrátili do vilovej štvrte v Sandtone, kde sme bývali. Bola obohnaná vysokým múrom, všadeprítomnými ostnatými drôtami a aby sme boli úúúplne v bezpečí, tak to ešte bolo pridupľované elektrickým plotom (obr. 2) a závorami s ozbrojenou strážou. Možno si na takýto život niekto zvykne, ale ja určite nie. Mám pocit, že ľudia tam žijú v zlatých klietkach... Keďže sme nemali veľa času a ani chuti zostať tam dlhšie, vybavili sme si rýchlo minibus do Svazijska a čo najrýchlejšie sme sa na druhý deň odsunuli z J-burgu. To je asi tá najlepšia rada pre cestovateľa zo Slovenska, ktorý nema záujem o adrenalínové zážitky typu beh cez mínové pole, nočná návšteva rómskej osady a podobne... V tomto meste sa treba mať na pozore!
