Ako som v prvej časti Afrických zápiskov uviedol, s úľavou sme opúšťali Johannesburg a plní očakávania sme sa vydali smer Svazijsko. Ako dopravu sme zvolili veľmi pohodlný a vlastne za celý náš pobyt najpohodlnejší spôsob. Využili sme službu Baz Bus, čo je veľmi príjemná, ale aj relatívne drahá služba pre "backpackerov". Má pevne stanovenú trasu i časy príchodov a odchodov. V jednotlivých zastávkach môžete kedykoľvek nastúpiť alebo vystúpiť, ak si kúpite lístok tohoto typu, alebo si jednoducho kúpiť jednorázový, čo bol náš prípad. Cestovali sme minibusom v ktorom okrem nás išli najprv tri baby z Austrálie (obr.), neskôr dve holanďanky s nemkou...
Cesta trvala cca. 8 hodín, ale bola vcelku príjemná a ubehla rýchlo. Sledovali sme krajinu, ktorá sa nám na začiatku zdala dosť fádna a pripomínala nám krajinu "podunajského typu". Veľké lány polí predelené kde tu hájom. Proste nuda... Až keď sme sa dostávali do blízkosti Krugerovho národného parku, krajina sa začala vlniť a aj vegetácia začala pripomínať viac Afriku. Na hranici zo Svazijskom sme zažili klasický "problém" cestovateľa zo Slovenska v exotickej krajine. Po štúdiu pasu zaznela z úst Svazijského pasováka otázka na to, čo to je za štát tá "Slouveske repablika" divný úsmev na tvári a pečiatka.
Pozn.: Už by si mohol niekto kompetentný uvedomiť, že na pasy je nezmysel písať názov štátu po slovensky. Slovenčina nie je svetový jazyk - bohužiaľ. A keď už tam musí byť, tak nech tam je aj anglický preklad...
Na hranici si kamarát Marek uvedomil ešte jednu vec. Vraj aby som si všimol fotky vládcov, ktoré tam mali vyvesené. Pozrel som sa na obrázky a videl som jedného milého, usmiateho a trošku korpulentného pána (kráľ) so staršou ženou o ktorej by sa dalo povedať to isté (kráľovná matka). Vraj je to výnimka charakterizujúca Svazijskú mentalitu. Ostatné Africké štáty majú svojich vládcov ako zamračených generálov...
Minibus nás nakoniec vyhodil pri jednom bare neďaleko Sondzela backpackers do ktorého sme smerovali. Vraj nás tam vyzdvihnú ľudia z campu. Zostávalo nám len veriť :) Pravdupovediac, čas v Afrike plynie jemne povedané inak, a tak nám po čase nepripadali čudné niektoré prestoje. Teraz sme však boli trošku znechutení "nekonečným" čakaním na "prípoj" do campu. Po hodinke sa objavil značne ošarpaný minibus s vysmiatym šoférom. Bob, ako sa šofér volal, nás priviezol do campu, ktorý bol umiestnený uprostred rezervácie Mlilwane. Bol relatívne lacný (cca. 200 Sk/noc) tak ako všetko vo Svazijsku... Navyše večer ste si mohli objednať steak z Impaly (antilopa) s kukuričnou kašou a veľkým šalátom, alebo nejakú inú dobrotu (za cca. 130 Sk) a spapať ju za zádumčivého spevu kuchárok pri ohníku. Výborný základný camp pre potulky do divočiny :)
