Mlilwane je prírodná rezervácia na západe Svazijska. Za jej vznik vďačí anglickému dobrodincovi Tedovi Reillymu, ktorý na ňu premenil veľkú časť svojej farmy. Tento človek (aj jeho potomkovia) má dodnes vo Svazijsku veľkú úctu a dokonca dostal od domorodcov aj ich siswatske meno (Machobane), čím demonštrovali to, že ho berú ako svojho. Táto rezervácia má z hľadiska turistu jednu veľkú výhodu oproti ostatným. Je možné sa v nej voľne prechádzať bez rizika napadnutia predátorom (žiadne levy, leopardy,
nosorožce, byvoly alebo slony). Samozrejme, treba si dávať pozor i na ostatné zvieratá, ale tam je to riziko o dosť nižšie. Najnebezpečnejšími sú v Mlilwane hrochy a krokodýly. Oba druhy sú však viac menej aktívne len v noci. Preto bolo aj zakázané v noci z campu vychádzať, čo sme viac krát porušili kvôli úžasnej reštaurácii nad jazierkom (obr.) s krokodýlmi, ktorá bola v hlavnom campe (obr. nižšie) a do ktorej sme veľmi radi chodili na večeru :)
Prvý deň sme sa pustili do divočiny na voľnú prechádzku bez zjavného cieľa. Najprv sme si spravili krátky track do hlavného campu. Cestou sme stretli stáda impál, zebier a pakoňov. Pri prechode malého lesíka sme sa zoznámili i s prasatami bradavičnatými. Konkrétne s jedným agresívnym samcom, ktorý na nás z diaľky krochkal a nechcel sa pohnúť z cesty. Neskôr spoza neho vybehla samička aj s malými prasiatkami a záhada bola vyriešená.
Základný problém "safari amatéra", ktorý sa sám vydá do divočiny, je to, že nepozná správanie divokej zvery a každý tvor sa mu zdá nebezpečný... Veď sa len pozrite na žabku na obrázku. Podľa nás to bola najjedovatejšia žaba v Afrike. Keď som ju fotil a pohla sa, skoro na mňa priskočilo... :) A tak sme radšej naširoko obchádzali zvieratá, ktoré by nám pravdepodobne ani vláska neskrivili a radšej by sa rozutekali preč. Na to sme však prišli až neskôr.
Asi najviac zo všetkého sme chceli vidieť hrochy. Tie mali byť v tzv. hyppo poole, jazere opodiaľ hlavného campu. Vydali sme sa tam celkovo asi štyrikrát, ale hrochov sme videli iba raz. Boli sme tam ráno, večer, v noci a stále nič. Nemysleli sme si, že to bude až také ťažké... V ZOO zvieratá vidíte ako na podnose. V prírodnej rezervácii musíte mať aj trošku šťastia. Ak nenatrafíte štyri dni na leva, nie je to nič neobvyklé. Kto uvidí leoparda môže hovoriť o skutočnom šťastí. Turisti "kapitalistického typu" to však ťažko nesú. Veď sme si za to zaplatili, tak to chceme vidieť... Bohužial, alebo chválabohu, je príroda o niečom inom. A človeka to potom aj viac teší, keď niečo objaví. V Mlilwane je možné vidieť viacero druhov antilop, pakone, pštrosa, zebru, žirafu, hrocha, krokodýla, rôzne vtáky, opice atď. Keďže sme ale chceli vidieť aj nosorožce a slony, museli sme sa vybrať do rezervácie Mkhaya, ale to je už iný príbeh...
