Lístky sme si objednali cez internet (23 libier) a keďže nám ich nestihli do termínu koncertu doručiť, tak sme s malou dušičkou išli na koncert so "zdrapom" papiera na ktorom bolo číslo rezervácie. Našťastie v Londýne mali podobný zdrap ktorý s tým naším spárovali a pustili nás po hodinovom čakaní v kordóne pred vchodom dnu.
Koncert sa konal v sále Forum, ktorá bola pravdepodobne kedysi divadlom. Nachádza sa vo štvrti Kentish town, čo je svetácka časť Londýna v susedstve Camden Town, ktoré sme si interne nazvali "Pošuk city", kvôli jeho nekonvenčným obyvateľom. Z plafóna vyseli ťažké lustre a steny boli potiahnute brokátom. Všetko patrične zašlé, ale mimoriadne vhodné na koncert tohoto typu. Trochu mi vadili dva bary po bokoch hľadiska. V tichých pasážach bolo dosť počuť hlasné otváranie plechoviek a štrngot pohárov... Zakaždým ho umlčalo až dôrazné pssssst od okolostojacich... Samotný koncert poskytol fanúšikovi DCD takmer všetko čo sa dalo. Od zádumčivých "litánií" Lisy až po krásne balady Brendana. Zazneli "hity" typu Severance, American dreaming, Saltarelo atď. Navyše legendy, ktoré sa pred časom rozpadli, aby natočili vlastné projekty, zahrali aj prekvapujúce nové veci. Najviac ma zaujal blues (áno dobre počujete) v podaní Lisy, ktorý mi ale veľmi pripomínal skladby Billie Holiday. Aj podanie bolo veľmi podobné a zimomriavky na chrbte nedali na seba dlho čakať :) Naozaj sa je na čo tešiť, ak vydajú nový album. Myslím, že je to len otázkou času... Koncert bol uspokojivo dlhý a po pár prídavkoch už som mal toho fyzicky dosť, keďže sme mali lístky "na stojáka". Bol som šťastný, že som ich videl na živo. Nechcelo sa mi to chvíľu ani uveriť... :) Ozajstným fanúšikom chcem pripomenúť, že ich svetové turné pokračuje v Severnej Amerike ;) Program si môžete pozrieť na stranke skupiny.
