Predstavte si takúto situáciu: Kupujete si jedlo a poviete "praženicu so žemľou", normálnym hlasom, melódiou a tempom. Po sekunde váhania Vám slečna za pultom zopakuje "Míchaná vajíčka s houskou, ano?". Potom idete k pokladni a slovensky poviete, že chcete platiť hotovosťou. Situácia sa opakuje "Chcete platit hotovostí, ano?".
Podobná situácia nastáva, keď sa stretnete na pracovnej schôdzke s niekým, kto nie je zvyknutý na Slováka. Cítite, že chvíľku zaostruje, a číta Vám z pier... Samozrejme po chvíli je už po probléme, ale cítite, že niečo nie je vporiadku. To niečo je samozrejme slovenčina.
Áno, je to ľahko prekonateľný problém, ale napriek tomu, nie je to veľmi príjemné, ak ide o každodenný jav... A tak si zrazu uvedomíte, že si pýtate vajíčka s "houskou" a nie "žemľou" a vo výťahu sa zdravíte "nashle" miesto "dovi". Rovnako melódiu reči prispôsobujete českej, ale to si uvedomíte, až keď sa rozprávate so Slovákom. Je to pomalý a asi nezvratný proces, ak si ho človek neuvedomí včas.
Uvidíme ako uspejem v tomto nerovnom boji ja - snáď do marca nezačnem "mluvit" :)
Nashle
České pivo 1. - Asimilácia live
Nikdy som nechápal Slovákov, ktorí po pár rokoch pobytu u našich západných susedov začali hovoriť po česky. Som v Prahe služobne od septembra a začínam trochu veci prichádzať na kĺb.