Priznám sa, že som obhajca reforiem, ale nie som zástanca žiadnej politickej strany ani prúdu ani smeru ani nádeje... :) Lekárka o ktorej chcem hovoriť pracuje ako asistentka na lekárskej fakulte i ako lekárka vo fakultnej nemocnici. Učí nových adeptov na lekárske remeslo, robí prednášky doma i v zahraničí, zároveň si plní povinnosti v ambulancii, má služby a "samozrejme" i operuje. Myslím, že by si zaslúžila skvelý plat a podmienky, ale opak je pravdou.
Za mzdu, ktorá sa dá porovnať s platom upratovača, alebo robotníka má zodpovednosť za životy a zdravie pacientov, vzdelanie budúcich lekárov a naviac, má šíriť povesť našeho zdravotníctva a školstva v zahraničí. Robí prednášky (i v angličtine) pre zahraničných študentov, ale ak potrebuje ísť na odborný kongres, tak zamestnávateľ nemá ani na zaplatenie členského (o cestovných náhradách, či dokonca diétach ani nehovoriac). A tak jej nezostáva nič iné, len žobroniť o sponzorské, prípadne (väčšinou) si zaplatiť pobyt sama z rodinného rozpočtu, ktorý tým značne trpí (má manžela a dieťa)... Iná cesta však nie je - musí držať krok s dobou, musí chodiť na kongresy a stáže do zahraničia, pretože u nás je úroveň techniky a vedy na úrovni osemdesiatych rokov. No a samozrejme, musí si na to zobrať dovolenku - veď ako ináč... Navyše ju deptá každodenné oprávnené sťažovanie sa pacientov na dlhé čakacie doby a iné podmienky v ktorých sa zdravotnícky výkon uskutočňuje. Mimochodom, hygienici by vraj museli okamžite zrušiť niekoľko štátnych nemocníc kvôli porušeniu základných hygienických noriem, ak by sa tam samozrejme odvážili ukázať...
Keďže z lekársko-učiteľského platu sa vyžiť nedá, rozhodla sa pred pár rokmi pre zmenu a išla pracovať do istého súkromného zdravotníckeho zariadenia. Po pár dňoch sa odtiaľ s plačom vrátila, pretože zistila, že tam ide len a len o zisk a pracovné porady vyzerajú skôr ako obchodné stretnutia a nie odborné konzíliá. Išlo najmä o to, čo komu ako naúčtovať a kedy už pacienta poslať do štátneho zariadenia, kvôli vysokým nákladom na ďalšiu liečbu. Nehovoriac o veľmi malých odborných znalostiach vyžadovaných od lekárov v takomto zariadení. Takáto práca nezabezpečuje ďalší rozvoj ich vedomostí a schopností a určite nenahradí náročné zákroky, ktoré sú možné nateraz len v štátnych nemocniciach. Dôvod je jednoduchý - nebolo by to efektívne... Podľa nej, takéto zariadenia v súčasnosti ryžujú na systéme, ktorý zaviedla reforma.
Prečo podľa nej systém zlyháva? Momentálne je väčšina zdravotných poisťovní v súkromných rukách a teda pracujú na prísne komerčných základoch. Na tom nie je zatiaľ nič zlé, ale... Poisťovne určujú limity, ktoré môže zdravotnícke zariadenie vyúčtovať poisťovni za výkony. Už tu by som sa pozastavil nad systémom, ktorý si určuje limity v takej oblasti ako je zdravie občanov. Aj to sa však dá pochopiť kvôli obmedzeniu poistných podvodov. Štátne zariadenia však majú povolené výkony cca. na úrovni 60% skutočnej potreby a čo je ešte horšie, majú problémy aj s preplácaním tohoto minima. Naopak, súkromné zdravotné zariadenia sú väčšinou v rukách ľudí úzko spätých s poisťovňami a teda výkony sa (alebo "si") vyplácajú úplne bez problémov a načas. Naviac, vyberajú si len výkony, ktoré majú najväčšiu mieru zisku, sú bezproblémové a vyžadujú si najmenšie náklady. Navyše si ako súkromné zariadenie vyúčtujú aj niečo naviac od zákaznika, ehm pardón - pacienta... Ak sa vyskytne niečo zložitejšie, posielajú pacienta do štátnej nemocnice a vyhovoria sa na nevybavenosť zložitými zariadeniami, alebo neuspôsobenosť ich zariadenia na podobné úkony... A tak štátna nemocnica zberá najzložitejšie prípady a sociálne najslabších pacientov, ktorí nemajú na súkromnú kliniku (a sú registrovaní v nesolventnej štátnej VZP) a to všetko s financiami získanými len z výkonov limitovaných (a veľmi zle vyplácaných) poisťovňami. Naviac, stále najväčšia zdravotná poisťovňa je v štátnych rukách a to by asi nebolo Slovensko, keby štátna firma zažalovala inú štátnu firmu pre dlhy... Nehovoriac o tom, že obom de facto diktuje podmienky minister, ktorého základným postulátom je zrušenie štátnych zdravotníckych zariadení a ich privatizácia. Nebude pádnejšieho argumentu na privatizáciu ako ich neúmerná zadĺženosť. BINGO! Všetko do seba zapadá ako kocky Lega. Už len vytvoriť vo verejnosti negatívne nálady voči lekárom cez médiá v rukách investorov a hotovo... Nemocniciam, ktoré chcú ako tak prežiť nezostáva iné, len sa zadlžovať a šetriť všade kam sa pozriete. Budovy chátrajú, so zdravotníckym materiálom sa zaobchádza ako v dobách vojny, no a samozrejme šetrí sa aj na platoch zdravotníckeho personálu. A tak sa naši doktori a sestry dostali na sociálny okraj spoločnosti... Nezostáva im nič iné, len sa presunúť do súkromného sektora v ktorom ale odborne zakrnejú, brať nočné služby až do úmoru, podnikať popri zamestnaní, alebo sa vysťahovať do zahraničia (Pozn.: Zdr. sestra v Čechách zarába viac ako doktor u nás...). No a samozrejme je tu aj ďalšia skupina, ktorá to rieši braním úplatkov a kazí meno väčšine poctivých, ktorí úplatky neberú, nechcú a mimochodom ani nemajú ako...
S lekárkou sme strávili pól dňa diskusiami o zdravotníctve a získal som dojem, že stav je vážnejší, než si to nezasvätený človek dokáže predstaviť. Samozrejme zazneli aj teórie a obvinenia z klientelizmu a korupcie, ktoré nie su publikovateľné, lebo sú v rovine dohadov, ale čo je najhoršie, získal som vážnu obavu o budúcnosť zdravia národa. Čisto súkromné zdravotníctvo totiž určite nepokryje zdravotnú starostlivosť na 100% a štátne je systematicky pripravované na odstrel. Neviem aké je východisko z tejto kaše, ale viem, že požiadavky lekárov vôbec nie sú prehnané a štrajk nie je len o platoch. Jedinou chybou je, že s tým nezačali oveľa oveľa skôr...
Poznámka:
Riaditelia nemocníc dostali asi príkaz za každú cenu štrajk prekaziť a tak sa od vyhrážok primárom prešlo i k vyhrážkam zamestnancom. Riaditeľ "našej" lekárky si pred pár dňami zvolal zamestnancov na poradu, kde im oznámil, že im nedovolí prístup na pracoviská počas štrajku a že počas neho zabezpečí zdravotnú starostlivosť z iných zdrojov (?). O to väčším prekvapením pre nich bolo, keď sa z úst toho istého riaditeľa prostredníctvom médií dozvedeli, že zodpovednosť za prípadné ujmy na zdraví pacientov zapríčinenými štrajkom, bude plne na pleciach štrajkujúcich lekárov...
