Kde bolo, tam bolo. Mohli by sme začaťako v rozprávke. Boli časy, keď sme mali špičkové školstvoa zdravotníctvo. Doba bola síce všeobecne politicky zložitá, ale mali smenadšených ľudí, ktorí pre svoje zamestnanie, alebo keď chcete poslanie naozajžili. Platy boli síce nízke, ale každý zarábal približne rovnako. Nemohli smeveľmi cestovať do zahraničia, ale ľudia boli priateľskí, stretávali sa, žilispoločne na pracoviskách aj mimo nich. Stará Fakultná nemocnica bola odzačiatku svojej existencie pred stopäťdesiatimi rokmi miestom, kde vládlaprísna disciplína. Mladí lekári prechádzali ťažkou, ale v konečnomdôsledku úspešnou školou. Bolovychovaných množstvo vynikajúcich odborníkov, ktorí potom ďalej odovzdávalisvoje vedomosti ďalším generáciám. Často v ťažkých podmienkach, ale s odhodlaním a zodpovednosťou vočisebe a pacientom plnili významné výskumné úlohy. Naše školstvo, či užzákladné, stredoškolské alebo vysokoškolské nám mohli všade vo svete závidieť. Naši mladí lekári sa mohli uplatniťso svojimi vedomosťami kdekoľvek.
Všetky generácie profesorov, docentov a aj radových lekárovpracujúcich v starej Fakultnejnemocnici by sa dnes čudovali a nechápali by bezohľadnosť s akou sarúca všetko, čo oni za dlhé roky vybudovali. Nie, nie je to žiadna oslava socializmu, alebo komunistickej idey. Je tolen zúfalstvo a veľké rozhorčenievšetkých, ktorých sa týka rozklad nášho štátneho zdravotníctva.
Za posledné roky sú so zdravotnoustarostlivosťou niektoré vrstvy obyvateľstva naozaj spokojné. Začala sa toľkoočakávaná reforma zdravotníctva. Vyrástli početné súkromné zariadenia, ktoré súv pekných nových priestoroch, pacient v nich nečaká, všetci sú milía dokonca vám urobia aj preventívnu prehliadku. Boli zriadené súkromnézariadenia, v ktorých nemusíte byť zaradený do dlhých čakacích listína zoperujú vás bez toho aby ste tammuseli byť hospitalizovaný a môžete ísť hneď po operácii domov. Širokásieť pekne zariadených súkromných ambulancií je tiež veľkým prínosom. Naozajpre dnešných uponáhľaných podnikateľov,ale aj bežných obyvateľov sú nenahraditeľné. Veď kto by išiel radšej do starej,pomaly sa rozpadávajúcej budovy, kde sa musíte objednať dlho dopredu a ajtak musíte dlho pred vyšetrením čakať, čakárne sú preplnené, nemáte si kde sadnúť, sestrička jenervózna.... Všetko je naozaj pozitívnymkrokom vpred, avšak...
Nebudem spomínať nerovnomernéplatenie za zdravotnícke výkony našiminaozaj úspešnými a vysoko ziskovýmisúkromnými poisťovňami, samozrejme s výrazným znevýhodňovaním štátnychzariadení. Ani nechcem rozoberať podhodnotený bodovací systém, ktorý znemožňuještátnym nemocniciam aby sa nezadlžovali a nevyrábali len stratu. Naozaj"vysoko kompetentne" vypracovaný systém nezabezpečuje ani pokrytiepoužitého materiálu, nie to ešte použitie prístrojov, energií, alebo nebodaj ajpracovnej sily.
Skúste sa zamyslieť. Vieteo nejakej novopostavenej štátnej nemocnici, alebo počuli ste o tom,že sa nejaké staršia štátna nemocnica radikálne zrekonštruovala? Veď štátnenemocnice sú nám len na príťaž, všetky sa zadlžujú a treba ich vymeniť zadobre fungujúce a prosperujúce súkromné zariadenia. Sú však takéto zariadenia schopné poskytnúť naozajstarostlivosť na najvyššej úrovni a hlavne v plnom rozsahu, čosa jednotlivých odborov týka? Nie. Na to máme predsa najvyššie štátne pracoviská, ktoré v jednotlivých regiónochmajú takúto starostlivosť pokryť. Obkľukou sme sa vrátili opäť k našejstarej Fakultnej nemocnici, ktorá bola na takéto účely zriadená. Otázkouzostáva, či sú vytvorené podmienky na to, aby naši špičkoví lekári mohlivykonávať svoje povolanie- poslanie naozaj špičkovo.
V našom hlavnom meste bolav minulosti široká sieť nemocníc, do ktorej patrila aj stará Fakultnánemocnica. Fakultnú nemocnicu tvorilo niekoľko historických budov v úplnomcentre mesta. Hlavná budova, ktorá ako posledná zostala v štátnych rukáchje už desaťročia v nevyhovujúcom stave a nezodpovedá dnešnýmhygienickým predpisom. Nikto z kompetentných však túto situáciu roky neriešil.Postupne sa z tejto budovy vysťahovávajú jednotlivé kliniky, pričom safunkčnosť a vzájomná previazanosť jednotlivých odborov úplne narušila. Jeto prirodzené a správne, že treba nevyhovujúce priestory zatvoriť,avšak... Vzhľadom na to, že za dlhé roky sa nepostavila nová Univerzitnánemocnica a zostávajúce nemocnice v meste už nemajú voľné priestory,nie je možné ďalšie kliniky presťahovaťbez toho, aby nedošlo k radikálnemu zhoršeniu ich funkčnosti.
V súčasnosti je na rade očnáklinika. Ide o jediné akreditované pracovisko na Slovensku, ktoréposkytuje najširšiu starostlivosť o pacientov s očnými ochoreniami.Denne je vyšetrených v niekoľkýchšpecializovaných ambulanciách viac ako stopäťdesiat ľudí, niekoľko desiatok sapodrobí laserovým alebo chirurgickým operáciám. Pod vedením viacerýchprofesorov a docentov bola táto klinika po generácie špičkovým pracoviskom,ktoré vychovalo väčšinu najlepších oftalmológov a vyhľadávajú ho pacientiz celého Slovenska. Dnes jej hrozí pomalý zánik, alebo jednoduchšiepovedané sťahovanie do nevyhovujúcich priestorov, ktoré radikálne zhoršiapracovné podmienky pre zamestnancov,znemožnia vykonávať doterajší rozsah rozsiahlej zdravotnej starostlivosti.Okrem toho takmer znemožnia výchovunovej generácie lekárov, o vedeckej práci ani nehovoriac. Nikomunaozaj nezáleží na kvalite nášho štátneho zdravotníctva?
V dobe, keď okolo nás vyrastámnožstvo moderných budov, obchodných centier a iných súkromných budov,nemá tento národ nárok na kvalitnú špičkovú nemocnicu? Naozaj naše hlavné mesto,ale aj celá krajina nepotrebuje kvalitnúUniverzitnú štátnu nemocnicu, ktorá bude plniť na najvyššej úrovni svojezdravotnícke ale aj školské funkcie? Kto sa o nás postará, keď budemenaozaj vážne chorí? Budeme mať na to,aby sme za odborníkmi cestovali do zahraničia?
Pokiaľ sa nezmení postoj k celému systémuzdravotníctva a školstva, tak naozaj zostaneme národom hlúpyma chorým.
