(Ne)podpora športu na Slovensku

K napísaniu príspevku ma inšpiroval tento článok v SME. Hnevá ma ako sa slovenská pospolitosť stavia k podpore športu. Pritom tento môže mať na ňu i na reprezentáciu Slovenska v zahraničí také pozitívne účinky, že ich žiadne nákladné štátne reklamy v CNN nemôžu kompenzovať...

Myslím, že je to ďalší z dôsledkov prvotnopospolného kapitalizmu, keď tichou štátnou doktrínou sa stalo heslo "čo si na seba nezarobí, to nech zhynie". A tak nám umiera nielen šport, ale i zdravotníctvo, školstvo, kultúra, MHD, poľnohospodárstvo, atď... Ale tieto oblasti nie su témou tohoto príspevku. Niektoré dôsledky takejto politiky "zožne" až ďalšia generácia politikov, ktorí určite (a niet sa čomu čudovať) vytiahnu tento argument.
Viem viem - každého hneď napadne, ale kde na to vziať? Je to legitímna otázka a keďže nechcem len brýzgať (také články nemám rád), tak skúsim aspoň načrtnúť návrhy na zlepšenie, ktoré vyplynuli z krčmových diskusií na túto tému:

STV:
Zmenšite nákup celovečerných filmov (+ iných komerčných gebuzín ako sú telenovely), ktorých je v ostatných TV aj tak prebytok a použite tieto prostriedky na "verejnoprávnejší" účel - nákup športových prenosov. Nikto ma nepresvedčí, že film/telenovela vysielaná v rovnakom čase ako na ďalších X komerčných kanáloch má vyššiu sledovanosť ako napr. prenos zo zápasu Dubnica - Newcastle Utd. (čerstvý príklad)... Štátna BBC mala záujem o našu malú Dubnicu. Zato naša STV nemala záujem o legendárny Newcastle... To jsou ty paradoxy. Mimochodom, má byť vôbec sledovanosť hlavným parametrom verejnoprávnej televízie? Ale to je na inú diskusiu...

Fanúšikovia:
Skúsme pomôcť športu - každý v rámci svojich možností. Nenadávajme na športovcov, keď nemáme ani štipku zásluhy na ich výkonoch. Absolútna väčšina športovcov robí pre úspech všetko v rámci možností, ktoré sme im aj my poskytli... Šport nie je len o úspechoch, ale aj o podpore publika, keď sa nedarí...Bojujme za nové športoviská, dajme verejne najavo svoj záujem.

Vláda/parlament:
Zmeňte pomer financovania štátnej propagácie v prospech podpory športu.
Zvýhodnite zdaňovanie firiem v prípade, že sponzorujú šport (ale aj kultúru, zdravotníctvo, školstvo, ...). Musíte predsa vedieť, kde vás (nás) päta tlačí... Keď to nevie a nechce zabezpečiť štát, prečo nezaviesť istú formu samoregulácie?

Firmy:
Tu sa nedá nikomu nič nariadiť, ale...
Preverte si, či drahý billboard na rohu ulice má väčšiu marketingovú silu ako názov firmy v mene športového klubu alebo nápis na tričku úspešného športovca.
Ľudia si možno viac vážia a všimnú to, ak dokážete pritiahnuť vďaka svojim investíciám ich (aj vaše) deti na ihrisko (ktoré môže zostať dlhoročnou reklamou firmy) ako to, že im zhyzdíte fasádu.
Skúste nad športom uvažovať aj pri príprave rozpočtu, nie len počas dvoch týždňov, keď je MS v hokeji...
Vytvorte tlak na štát, aby firmy ktoré šport podporujú, ekonomicky zvýhodnil. Viete predsa lobovať aj za iné veci a určite si radi zakričíte góóól, však? ;)

Samosprávy:
Nepodliehajte tlaku rôznych investičných skupín a nepredávajte svoje pozemky, pôvodne určené na športoviská, firmám budujúcim nekonečné chrámy konzumu a administratívy. Určite sa nájdu iné rovnako vhodné pozemky. Alebo, keď už, dajte do podmienok aj výstavbu a údržbu športoviska a zelene v jeho blízkosti. Budete sa možno čudovať, ako radi takú podmienku príjmu.
Myslite pri zmenách v doprave s cyklotrasami.
Problém nedostatku športovísk sa vám v tej či onej podobe skôr či neskôr vráti.

Možno tieto veci niekto "tam hore" presadzuje - to naozaj neviem. Ak to tak je, všetka česť. Pravdou však zároveň je, že sa mu asi nedarí...

Dúfam, že budeme čoraz menej plakať nad zbúranými ihriskami, schátralými "baštami" slovenského športu, historickými úspechmi našich športovcov a že Slovensko nebude odkázané len na "import" kvalitných reprezentatov z východu (viď. Čisťakovová, Vaľukjevič, ...?).