Z mláky do blata?

Každý to poznáme, sú chvíľe keď nemáme na nič čas, človek behá často vyčerpaný s dobre že nie vyplazeným jazykom až po zem a popritom ešte ľudia naokolo majú s ním vkuse nejaký životný problém. Málokto si nechá skákať len tak po hlave, čiže to čo nasleduje potom je ako tak jasné(alespoň pri mojich povahových vlastnostiach...)VÝBUCH. Nejaký týžďeň som agresívna ako susedova svorka rotvajlerov, nadám každému koho stretnem, myšlienky sa zliepajú do jednej veľkej guče, neskôr nastáva hľadanie počiatočného štádia nirvány. Pokus o sebazdokonaľovanie sa, poznávanie svojich hraníc, uzmiernenie sa so svojimi kladnými i zápornými stránkami a nakoniec kľudová fáza. Toto bola len taká rýchlo prebehnutá os toho čo sa mi zvykne stávať keď je toho na mňa už prehnane veľa. Nehovorím o tom keď sa nakopia veci alebo skôr tržné rany z minulosti. Preto sa snažím všetko riešiť s chladnou hlavou a neodkladať veci. Kedže som sa narodila s povahou dobráka a človeka ktorý rád pomáha musím si vyvinúť taký ten šiesty zmysel na odhaľovanie ,,debilov a extrémne prefíkaných ľudí´´ ,ktorích je dnes už na mraky. Dalšia možnosť je podstúpiť takú tu operáciu ktorú zvyknú obľubovať prevažne ľudia vstupújúci do politiky. Dám si jednodochu vyoperovať ,,chrbtovú kosť´´. Teroretizovať o tom čo by vlastne len mohlo byť nemá zmysel, aj keď to veľa ľudí robí s neuveriteľnou radosťou. Večne sa obzerať za seba a bedákať na rozliatym mliekom (alebo rumom pre nadšencov) je podľa mňa strata času. Sú veci ktoré sa dajú preglgnúť len časom, alebo skôr silnou vôľlou a schopnosťou vyrovnať sa s dravosťou ľudí a dnešného sveta. Stáva sa, že niekto príde a zamieša hladinu spomienok, bolesti a možno nevyrovnaných citov... ale je len na nás ako ďaleko ho pustíme, či mu dovolíme zájsť až tak ďaleko. Večne sa utápať v tom čo bolo a nikdy viac sa neodstane by mohlo viesť i k nervovému zrúteniu. Tento článok som napísala kôli jednej osobe ktorú mám veľmi rada. Má ešte väčšie srdce ako ja a nechcem aby jej ľudia ubližovali. Z minulosti si treba zobrať akurát to najlepšie čo sa dalo, ponaučenie a kopu skúseností. Nič sa nestane bez toho aby to k niečomu viedlo, i to najhoršie čo sa nám môže prihodiť má svoj dôvod a kladnú stránku. Zanedlho, keď to všetko prebolí si človek uvedomí že je vlastne rád že sa to stalo. Žeby sa možno bez tej príhody nedostal tam kde je teraz, pretože rastieme prevažne na tých skúsenostiach so zápornejším koncom.