Slovensko dnes vynakladá približne 70 % výdavkov verejného rozpočtu na zabezpečenie základných funkcií verejnej správy. Priemerný slovenský občan (nebudem sa radšej rozpisovať o občanovi čo rieši iné, spravidla "sofistikovanejšie" úkony, ako sú spojené napríklad s výstavbou rodinného domu...) strávi ročne 5 pracovných dní vybavovaním svojich záležitostí s verejnými inštitúciami (spravidla vždy osobne - na úrade). Za služby verejnej správy pritom zaplatí skoro jednu tretinu svojich príjmov (približne 158 553,- Sk ročne/osoba priemer - http://www.cenastatu.sk/km-sr-vm/2008/Eur ).
Slovenská republika je momentálne na chvoste eGovernment služieb a táto priepasť sa naďalej prehlbuje. Naša legislatíva a existujúce spoločenské "zvyky" nedokážu reflektovať na skutočné a optimalizačné procesy. Slovensko sa tak prepadá v eChallenge voči ostatným EU krajinám. A to sme momentálne na chvoste rebríčka.
Čo je to vlastne eGovernment? Je to predovšetkým IT optimalizácia a reforma procesov a úkonov orgánov verejnej správy a orgánov, ktoré majú v kompetencii sa vyjadrovať v procesoch verejnej správy. Napríklad aj Orange, SPP, T-Mobile, UPC, a mnohí ďalší pri vybavovaní už spomenutého stavebného či územného konania. Tieto úkony sa spravidla dnes uskutočňujú písomne, poštovým doručovaním a s tým spojenými lehotami, a to najmä v správnych orgánoch častými 15, či 30 dňovými. Určite mi dá každý za pravdu, že keď niečo vybavoval a nemal známeho "po ruke alebo na telefóne" vždy tieto lehoty boli dodržané, bohužiaľ, v zákonnej, či inak normatívne právne nižšie ustanovenej lehote v deň posledný (15, resp. 30 + doručovanie). Jednoducho eGovernment na Slovensku, na pár výnimiek (skôr informatívnych - orsr.sk, kataster....) neexistuje.
eGovernment alebo aspoň jeho "počiatky" sú u nás z technologického hľadiska založené na priamom, vzájomnom prepojovaní registrov, databáz, číselníkov (ZDROJ.: v zmysle vládneho uznesenia 131/2008 - Stratégia informatizácie VS a v zmysle uznesenia vlády 331/2008 - Národná koncepcia informatizácie verejnej správy), či iných informácií. Z hľadiska globálneho pohladu na tento postup, sa bude informatizácia uskutočňovať veľmi ťažko, nakoľko pri vzájomnom prepojovaní informácií medzi orgánmi VS je potrebné meniť značnú časť normatívnych právnych aktov a to najmä interných normatívnych právnych aktov každého rezortu VS (v podstate reformovať verejnú správu). Je preto na mieste odôvodnená obava, že pri súčasných pomeroch/prebyrokratizovaní VS bude tento proces zdĺhavý a v konečnom dôsledku stále nebude dynamicky reagovať na zmenu legislatívy na celoštátnej úrovni (filozofická otázka: majú sa IT systémy prispôsobovať legislatíve alebo naopak?) . Napríklad sa schváli zákon, ktorý nebude pripravený na okamžité prepojenie, prípadne bude nutné meniť veľkú časť všetkých ostatných IS každého rezortu. Tu sa opäť dostávame do nových (ale aj staro-nových) problémov s informatizovaním VS. Teda ďalších "lacných" kšeftov...
Informatizácia verejnej správy musí byť reformou verejnej správy!
Pri súčasnom tempe a úrovni tejto reformy, môžeme hovoriť o časovom horizonte minimálne 50tich rokov kedy by sme dosiahli súčasnú úroveň Dánska či Rakúska! A to máme EU fondy... Za príklad stojí azda Taiwan ( http://www.etrend.sk/technologie/telekom-a-internet/vsetko-je-na-webe/152492.html )
Nuž, a čo mi najviac ľúto, žijeme v banánovej republike. Väčšinu tendrov má už dopredu rozvrhnuté zopár firiem, ktoré urobia svoj miliardový kšeft a tým to skončilo. Náš eGovernment je Odysea...
Ak Vás môj článok zaujal tak napíšte, prípadne ho podporte a rozpíšem sa o ďalších otázkach problematiky eGovernmenu ako sú napríklad:
Právne úkony (správne a občianske konanie)
Doručovanie (lehoty, domnienky doručovania)
Zaručený elektronický podpis...
Súčasný stav informačných systémov vo VS
Možný budúci stav (informačno-právne generátory, či centrálna evidencia úkonov Slovenska)
