Doručovanie
Doručovanie je podstatnou náležitosťou perfektnosti právneho úkonu. V súvislosti s úspešným doručením úkonu, môžu začať plynúť procesné, alebo aj hmotno-právne lehoty, ktoré umožňujú uskutočniť ďalšie úkony. Napríklad úkony spojené s právom na riadny (odvolanie) opravný prostriedok, alebo aj najčastejšie sa vyskytujúce správo-platnenie individuálneho právneho aktu (napr. stavebné rozhodnutie, rozsudky súdov, správnych orgánov...). Preto je dôležité, pri výmene úkonov vo VS, aby nedochádzalo k procesným prieťahom, či chybám v dôsledku nesprávneho doručovania.
Naše právo a prax boli založené na klasickej, teda poštovej (štátnym monopolom Slovenská pošta, a.s. ) forme výmeny úkonov. Je to pochopiteľné, vzhľadom na historický vývoj a možnosti doby, ktorá nepoznala automatizáciu procesov prostredníctvom IT techniky.
Terajší právny poriadok rozoznáva niekoľko druhov doručovania, v zmysle občianskeho súdneho poriadku[1] s prihliadnutím na ustanovenia správneho poriadku[2] :
Bežné písomné doručovanie poštovým doručovateľom - ide o častý spôsob doručovania, ktorým sa doručujú úkony, u ktorých sú právne následky menej významné. Odosielateľ má sťažené preukazovanie doručenia, preto je toto doručovanie málokedy spojené so vznikom lehoty alebo závažného právneho následku pre adresáta.
Vyvesením na úradnej tabuli / verejnou vyhláškou - využíva sa najmä v prípadoch, kedy nie je možné kvantifikovať presný počet adresátov alebo keď pobyt adresáta nie je známy (napr.: vyhlásenie za mŕtveho, dedičské konanie). Účinky nastanú spravidla 15. dňom od vyvesenie na úradnej tabuli.
Doručovanie elektronicky - OSP a ani správny poriadok nerieši tento spôsob doručovania exaktne. Odvoláva sa na zákon o elektronickom podpise. Vo veciach obchodného registra sa OSP odvoláva na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti. V predchádzajúcom článku som popísal hmotnoprávne zakotvenie úkonu, na základe ktorého by bolo možné uskutočňovať úkony aj inak ako cez zaručený elektronický podpis, avšak bez doriešenia náhradného doručovania.
Doručovanie do vlastných rúk (+ inštitút náhradného doručovania) - najčastejšie využívané najmä v rozhodnutiach, uzneseniach alebo výmeroch. Výhodou je fikcia doručenia (náhradné doručenie), kedy za splnenia kumulatívnych podmienok:
adresát sa zdržuje na mieste doručenia (v praxi sa preukazuje potvrdením z Registra obyvateľstva)
doručovateľ (Slovenská pošta, obec, súd, správny orgán) oznámi pokus o opätovnom doručení - spravidla na ďalší deň - modrý lístoček
pri opätovnom doručovaní doručovateľ oznámi uloženie zásielky (uloží na 18 dní) - žltý lístoček
ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia (pozor, nie po 18-tich dňoch, ale 3 dni po opätovnom doručovaní ! ) nevyzdvihne,
sa považuje posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Treba upriamiť pozornosť na fakt, že v prípade odmietnutia doručenia/odopretia zásielky sa doručovanie považuje za uskutočnené. Inštitút náhradného doručenia neplatí pre platobný rozkaz.
Potvrdenie o doručovaní (návratka/doručenka)
Na preukázanie doručovania bol v Občianskom súdnom poriadku zriadený notifikačný inštitút potvrdenia o doručení písomnosti[3] (doručenka alebo návratka). Špecifikom tohto inštitútu je vyvrátiteľná domnienka, ktorá považuje potvrdenie za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. V správnom konaní [4] je to potvrdenie o prijatí podania (v podateľni), ktoré správny orgán musí povinne vyhotoviť na žiadosť účastníka (spravidla opečiatkovaním kópie podania).
Nikde v zákone nie je zakotvené, ako sa má správny orgán správať, ak mu dôjde elektronické podanie. Upriamujem pozornosť na absenciu právnej záväznosti vydávať elektronické potvrdenie o prijatí úkonu. Ak pošleme elektronický úkon (je úplne jedno, či aj so zaručeným elektronickým podpisom) a správny orgán nebude reagovať, ako bez potvrdenky dokážeme, že sme úkon naozaj uskutočnili? Ako sa môžeme obrátiť na inštančne nadriadený orgán? Opäť precízne pripravená legislatíva...
Na druhej strane, slovenský právny poriadok zakotvil relatívne nový atribút v zákone o elektronickom podpise, takzvanú Časovú pečiatku. Časová pečiatka doposiaľ nenašla významné uplatnenie v praxi, nakoľko na „opečiatkovanie" dokumentu je nutné mať k dispozícii zriadený elektronický podpis so softvérovým vybavením na automatické potvrdenie (potvrdenka o prijatí návrhu/úkonu) prevzatia overeného dokumentu.
Úkony sa musia evidovať na oboch stranách vykonávania úkonu, a to aj s automatickou funkciou notifikácie, teda s okamžitým generovaním potvrdenia o doručení úkonu.
Dotknuté softvérové alebo hardvérové vybavenie by musela mať k dispozícii minimálne každá podateľňa (každý osobný počítač) na všetkých úsekoch verejnej správy, čo je finančné veľmi náročná úloha (pravdepodobne zámerne). V podstate by ho musela mať každá jedna podateľňa VS. Teda aj obec „Horná Dolná".
„Najlepšie" na celej elektronizácii je, že NBÚ si zákonom o elektronickom podpise zbyrokratizovala e-podateľnu pre celú verejnú správu. Obec „Horná Dolná" v zmysle interného právneho predpisu NBÚ musí vyplniť žiadosť o posúdenie súladu e-podateľne a zaplatiť správny poplatok 331,93 € (10.000,- Sk)!
Všetky orgány verejnej moci majú na to čas len do 1.6.2009[5]
[1] § 45 a nasl. zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
[2] § 24 a nasl. zákona 71/1967 Zb. o Správnom konaní (správny poriadok)
[3] § 45 (2) zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
[4] § 19 (5) zákona 71/1967 Zb. o Správnom konaní (správny poriadok)
[5] § 29 a nasl. Zákona 215/2002 Z.z. o Elektronickom podpise
