GPL – General Public Licence
Vznikla v roku 1989 z iniciatívy Richarda Stallmana a jehoprojektu GNU (1984 / akronym Gnu is Not Unix). Posledná jeverzia 2 z roku 1991. Táto licencia sa dostala do povedomiaobyčajných ľudí najmä zásluhou LinusaTorvaldsa, ktorý uvoľnil svoj kernel Linux práve podtouto licenciu a tým otvoril dvere GNU/Linux operačnémusystému. Okrem iných softvérov by som napríkladspomenul kompilátor gcc (GNU Compiler Collection), ktorýsa používa na všetkých Unix Like systémoch.
Licenciav skratke, nám dovoľuje zadarmo používať, kopírovať,modifikovať a ďalej distribuovať. Modifikovanýkód musí zostať pod touto licenciou, čím sazabraňuje jeho použitiu na propietárne účely, čiženemôže byť uzatvorený.
Vývojovéprostredie okolo GPL kultúry je natoľko otvorené, ževäčšina vecí, ktorými ľudia prispievajúnie je riešená s určitou bezpečnosťou vývoja. Peknýpríklad je vývoj Linux jadra, prípadneniektorých GNU/Linux distribúcií, kde sa kladiedôraz na napredovanie namiesto na stabilitu.
nová BSD Licencia
Začiatkomdnešnej podoby BSD licencie bol 4.4BSD copyright z roku 1979. ktorývytvorili pre 4.4BSD UNIX na Univerzite Berkeley v Kalifornii. V roku1999 William Hoskins (Berkeley/Ca) upravil BSD licenciu o jeden bod zo štyroch, konkrétnelicencia nemusí obsahovať: Tento produkt obsahuje softvérvyvinutý Kalifornskou univerzitou, Berkeley a ichprispievateľmi.
Licencia nám dovoľuje redistribuovať a používať kóda binárne formy s alebo bez modifikácii vždy s danýmcopyrightom.
Vývoj operačného systému pri BSD licencii jeveľmi rozdielny. Vždy bežia dve štruktúry, stabilná(stable) a aktuálna (current).
Rozdiely
Základnýrozdiel medzi GPL a BSD je v tom, keď použijeme čast kódu sBSD licenciou tak jeho binárna forma musí obsahovaťdaný copyright. Pri GPL licencii musíme ďalej šíriťaj modifikovaný kód pod GPL licenciou. Týmtopádom zdrojový kód pod BSD licenciou pripúšťapoužitie v uzatvorenom kóde.
Druhýzákladný rozdiel je vo vývojovej štruktúreoperačných systémov, ktorý som spomenul vyššie.Pri BSD vývoji je použitá bezpečnejšia vyvojováarchitektúra, kde modifikácie robílen úzky okruh ľudí. Pre obraz, pri openBSD je to 60ľudí, pri FreeBSD je core team 8 ľudí aprispievateľov nad 200.
BSD systémy nemajúrozdelený vývoj jadra a prostredia/sveta.
Pri linuxe je to dosťrozdielne, keďže Linux je len jadro (kernel), ktorý vyvíjajúprogramátori nezávisle na prostredí. GNU/Linuxdistribúcie sa snažia vždy k danej stabilnej verzii bežaťdané stabilné jadro. Jadro ako také si môžeteupgradnuť prípadne downgradnuť mimo zasahovania doprostredia systému. Pri BSD systémoch upgradujete vždykomplet celý operačný systém s jadrom aprostredím, preto sa to nazýva svet (world).
V ďalšej časti sapozrieme bližsie na *BSD operačné systémy
