Moja Prvá Šesťtisícka

Ledva prekladám nohu cez nohu, namáhave sa mi zdá mať aj otvorené viečka. Poťahujem za lano na znak toho, že potrebujem pauzu. Padám na kolená. Šerpa mi pchá do úst listy z koky, je to jeho riešenie na všetky problémy. Prežúvam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Počas jednej turistiky v Patagónii som započul konverzáciu o tom, že v Bolívii je jedna z najlacnejších a najjednoduchších šesťtisícoviek na svete. Huyana Potosi - 6088mnm. Povedal som si; vlastne Bolíviu mám v pláne a vždy sa rád niečím pochválim a ešte radšej si vždy niečo dokazujem. Ako som sa o pár dní dostal k Wifi, zistil som, že za sa to dá vyliezť za dva, alebo tri dni. Nakoľko dvojdňovka bola lacnejšie, srdce Slováka sa nezaprelo a voľba bola jasná. 

Výstup
Výstup (zdroj: husarcikf)
Obrázok blogu
(zdroj: husarcikf)

O pár dní som už sedel aj s kamošom v turistickej kancelárii v La Paz a znižovali cenu. Snažili sa nás presvedčiť, že trojdňovka je lepšia, že tam je tréning s mačkami a cepinom a že naše telo bude mať o deň viac na aklimatizáciu. Ale tridsať eur navyše bolo tridsať eur navyše. Dojednali sme sa za stovku na dva dni a o tri dni nato sme už obedovali v základnom kempe (4300mnm), kde nás doviezli autom (pre porovnanie, samotný La Paz sa rozprestiera v nadmorskej výške 3600-4100mnm). Všetko potrebné na výstup ako mačky, cepin, bunda, nohavice, prilba, topánky a ďalšie veci boli v cene, naložené v batohu a mohli sme sa vydať na prvú časť. Cirka 5km s finišom v ďalšom kempe v 5130mnm. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Pár desiatok metrov pod vrcholom
Pár desiatok metrov pod vrcholom (zdroj: husarcikf)

Naša 7 členná skupina (3 dámy a 4 páni) vedená miestnym šerpom to zvládla za 2 hodiny. Nehovorím, že to bolo ľahké, priam naopak. Váhu batohu som cítil dvojnásobne a prestávku sme museli mať každých 10 minút. Zaujímavé, hovorím si, čo sa deje s telom,keď je vzduch riedky. Po 15 sekundách šlapania som bol unavený ako po 12-minútovke na základnej škole a rovnako po 15 sekundách oddychu som mal opäť sily na rozdávanie. A tak to šlo dookola. Zajtra to bude ešte sranda, hovorím si. 

Vo výškovom kempe sme si dali biednu večeru, hrali karty a osviežený listami z koky (bolo ich veru dosť) sme žoviálne žartovali. Nadmorská výška zaiste spravila svoje, koka zohrala taktiež svoju úlohu, ale tak dobre som sa už dávno nezabavil. O siedmej večer bola večierka, lebo o polnoci bol budíček. Po nie viac ako pol hodinke spánku, som bol rád, že už je polnoc. Bolesť hlavy kulminovala a žalúdok sa tiež ozýval. “Ranná stolica“ nepomohla a na raňajky som nezvládol viac ako čaj z koky a kúsok chleba. Zaodeli sme sa, navliekli všetko potrebné, priviazali sa lanom (dvaja ľudia, jeden šerpa) a mohli sme vyraziť. Bola jedna hodina ráno.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
(zdroj: husarcikf)
Na streche sveta
Na streche sveta (zdroj: husarcikf)

Na podiv prvá hodina a pol bola až priveľmi dobrá. Pilulka,ktorú som prehltol na trávenie našťastie zašlapala dobre a išlo sa ešte ľahšie ako včera. Mačky na nohách, cepín v ruke, pred nami mihotajúce sa svetlá čeloviek ďaľších turistov. Cítil som sa ako vo filme od Barabáša.Avšak len do asi 5300mnm. Už som toľko síl nemal, žalúdok sa začal znovu ozývať a kroky sa zmenšovali. O ďalšiu hodinu, asi v 5500mnm, hovorím šerpovi, nech ma odviaže, že musím na veľkú. Stromček za ktorý by sa dalo skryť tam veru nebol a traky mojích gatí boli nanešťastie pod troma vrstvami vrchného oblečenia. Ledva som to stihol. Stolica bola redšia ako vzduch a jediný náznak smiechu za celý výstup zaznel,keď tri kolegyňe prechádzali kolo mňa. Kúsok sa mi polepšilo, koka ma držala na vodou, ale tortúta pokračovala. A stupňovala sa s nadmorskou výškou. Vedel som, že ma čakajú ešte ďalšie štyri hodiny útrap. V hlave sa začal súboj myšlienok.každý krok bolel a len moje ego a to, že veľa mojich kamošov vedelo že leziem mi nedovolí sa obrátiť. Mohol by som pokračovať v mojom myšlienkovom maratóne, ale to by ste mi asi karmu nezvýšili. V každom prípade po 6tich hodinách úmoru, sme dosiahli vrcholu a zhliadli východ slnka. Taký pocit zadosťučinenia prajem každému. Na streche sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Nehovorím, že som prvotriedny horolezec, ale cítim sa atletický zdatný a počas svojho života som už podstúpil veľmi náročné tréningy. Táto hora ma ale donútila siahnuť asi na doteraz najhlbšie dno fyzických a psychických síl. Trošku som tú prírodu tentoraz podcenil, ale moje sebavedomie predčilo moje schopnosti a tak už teraz myslím len na jedno; kedy a kam vyššie?

Ten pocit.
Ten pocit. (zdroj: husarcikf)
Obrázok blogu
(zdroj: husarcikf)
Filip Husarčík

Filip Husarčík

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám štúdium na prvom mieste, ale popri tom stíham čo to pocestovať a zachytiť to do videa, či na fotku. Ponovom aj v blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu