
Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis) je pozoruhodný vtáčik, nezameniteľný s inými vtákmi.Vyniká pestrofarebným sfarbením. V mojej obľúbenej knihe Ptáci,ktorú som spomínala v predošlej časti, autor rozpráva legendu o tom, ako sa stehlíček omeškal, keď anjelici v raji maľovali vtákom perie, a tak ho nafarbili pestrými zbytkami zo svojich téglikov. Ak sa na stehlíka pozrieme, takmer uveríme tejto legende. Je ako krásny farebný kvet.

Stehlíci na kŕmidle sú hašteriví a neznášanliví voči ostatným vtákom, snažia sa vyhnať ich od prestretého stola, pardon, kôpky slnečníc. Správanie stehlíkov je iné ako u sýkoriek – kým sýkorka uchmatne slnečnicu do zobáka a odletí s ňou, stehlíci sedia na kŕmidle a zobú a zobú, až kým nemajú dosť. Skrátka okupujú kŕmidlo a nechcú tam pustiť iné vtáky. Tu sa im už ale votrela do jedálne sýkorka.

Stehlík je primárne semenožravý, ale mláďatká kŕmi najprv hmyzom, až neskôr semienkami. Hniezdo si stavia na stromoch na konci konára,väčšinou vo vidlici vetvy ďaleko od kmeňa. Videla som také hniezdo, je to hotové umelecké dielo. Je polguľovitého tvaru, starostlivo upletené z tráv, machu a korienkov, prepletené pavučinami a lišajníkmi. Samotná hniezdna jamka je vystlané srsťou a perím. Malí stehlíčkovia, ktorých býva až päť, sú tam ako vo vatičke.

Na jeseň sa stehlíci združujú do kŕdľov a podnikajú okružné lety za živobytím. No a keď taký kŕdeľ zapadne na kŕmidlo, je to hotový farebný nálet... Na zelienku si netrúfli, je rovnako hašterivá ako stehlíci, a tak sa kŕmia spolu.

Nádherne sfarbený stehlík vždy pútal pozornosť bežných ľudí i umelcov. Asi najznámejším výtvarným dielom je Het puttertje (Stehlík, The goldfinch) holandského maliara Carela Fabritia, jedného z najtalentovanejších žiakov Rembrandta. Dielo signované C. FABRITIUS 1654 je od roku 1896 súčasťou zbierok galérie Mauritshuis v Haagu. Pozrieť si ho môžete tu: https://rkd.nl/explore/images/2738 A všimnite si, že chudák má na nôžke retiazku a je pripútaný. Síce má portrét od známeho umelca, ale nemá slobodu...

Stehlík býval v minulosti vítanou korisťou vtáčnikov. Počas celého stredoveku až do polovice 19. storočia bol bežne odchytávaný. Väčšinou ho chytali na lep, tak vznikla dodnes používaná fráza „sadnúť niekomu na lep“. Kvôli atraktívnemu vzhľadu a príjemnému spevu sa stal obľúbeným a ceneným klietkovým vtákom. Našťastie to je už minulosťou, v súčasnosti je stehlík obyčajný zákonom chránený, spoločenská hodnota bola vyčíslená na 230 €. (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015)