Brhlík obyčajný, ďalšie názvy lesný alebo európsky (Sitta europaea) sa živí hmyzom, ktorý vyhľadáva výrazným šidlovitým zobákom v štrbinách kôry alebo tesne pod ňou. V zime sa živí semenami. Je zaujímavosťou, že celoročne si aktívne robí zásoby v štrbinách kôry stromov a zakrýva ich machom. Do takejto špajzičky si odnáša aj krmivo z kŕmidiel.
Šikovne si dokáže poradiť s orieškami: zasunie ich do pukliny v kôre a údermi zobáka si ich načne. V záhrade máme liesku a tak sa chtiac-nechtiac delíme o úrodu. Často nachádzame prázdne škrupiny lieskovcov vtlačené do puklín kôry na stromoch, v strede otvor, kadiaľ sa vtáčik dostal k jadru. Orechy si aj skladuje a využíva v období nedostatku potravy.
Okrem šplhania dole hlavou a robenia potravinových zásob sa s brhlíkom spája ďalšia zaujímavosť. Väčšina vtákov si stavia hniezda, sú to stavitelia, ale brhlík je murár. Hniezdi v dutinách po ďatľoch, prípadne v búdkach. So samotným hniezdom si starosti nerobí, malí brhlíčkovia rastú v sparťanských podmienkach. Žiadne mäkučké hniezdočko, hniezdnu dutinu vystelie kúskami borovicovej alebo brezovej kôry. Na čom si ale dáva záležať, je vletový otvor. Ten si prispôsobuje. Ak je príliš veľký, čiastočne ho zamuruje hlinou zmiešanou so slinami na požadovaný priemer, čo je obranou proti vniknutiu votrelcov do dutiny. Dokáže si vybrať ako hniezdo aj veľkú búdku pre sovy a na prestavbu otvoru spotrebuje aj kilogram hliny.
Bol popísaný prípad, keď brhlík hniezdil v prirodzenej dutine stromu, kde pôvodný otvor mal hruškovitý tvar rozmerov 13x25 cm. Zamuroval ho na finálny vletový otvor s priemerom 8 cm a hrúbkou hlinenej steny 25 mm. (Publ. Š. Danko: Zaujímavosti z hniezdenia brhlíka lesného, Tichodroma 20, str. 101-102, 2008)
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).
