Vzhľadom k jeho hojnému výskytu bolo len otázkou času, kedy sa objaví na našom kŕmidle.

Pinka obyčajná alebo pinka lesná (Fringilla coelebs) je sťahovavý vták, no mnohé jedince, najmä staršie samce, zostávajú po celú zimu. To vystihuje latinské druhové meno „coelebs“, ktoré znamená nezadaný alebo vdovec. Na jar im to umožní rezervovať si najvýhodnejšie hniezdne teritóriá, kým sa objavia samičky s mladšími samcami, väčšinou až počas marca či začiatkom apríla.

Samček sa od samičky farebne odlišuje, má modrý vrch hlavy a hnedočervenú hruď. Samička je nenápadná, nemá modrý vrch hlavy a bruško má sivohnedé. Obe pohlavia charakterizuje typická biela kresba na čiernych krídlach – dva svetlé pásiky. Hoci samičky na zimu odlietajú, zrejme sú aj výnimky, jedna sa objavila u nás v záhrade. Na kŕmidle sedí samček, samička je na konári vpravo od kŕmidla. Je taká nenápadná, že si ju takmer ani nevšimnete.

Nevedno, prečo trávi zimu u nás a neodletela s ostatnými samičkami na juh. Možno bola chorá, možno za to môžu klimatické zmeny a miernejšie zimy v posledných rokoch. Tu ju vidíme na kŕmidle.

V potrave pinky prevažujú semená a plody, v menšej miere hmyz, najmä v období hniezdenia. Zloženie potravy sa mení tiež v závislosti od ročného obdobia. Na jar a v lete je to hmyz, predovšetkým húsenice, na jeseň rôzne bobule a semená, v zime najradšej slnečnice v kŕmidle :)

Keď nastane čas hniezdenia, hniezdo stavia samotná samička. Je veľmi nenápadné, umiestnené tesne pri kmeni stromu a aby ho urobila ešte menej nápadným, zvonku ho maskuje kôrou a rovnakými lišajníkmi, ako rastú na hniezdnom strome. Pri stavbe hniezda zlietne na zem pre materiál a vyletí s ním k hniezdu až 1 300-krát. Používa rôzny stavebný materiál, suché korienky, mach, pavučiny, srsť a perie. Upravuje ho zobáčikom, pritláča hruďou a ušliapava nožičkami. A s takými nepatrnými prostriedkami dokáže vytvoriť hotové umelecké dielo.

Samčekovia začínajú spievať už vo februári. Ich spev sa im v minulosti stával osudným, pretože sa stali obľúbenými klietkovými vtákmi, chovanými kvôli „súťažiam“ v speve. Bola to obľúbená ľudová zábava. Pri súťažiach boli zakryté klietky rozostavené na voľnom priestranstve ďalej od seba. Postupne ich majitelia posúvali bližšie k sebe. Účelom spevu samčeka je označenie hranice hniezdneho rajónu, a tak sa ho pokúšal každý samček uhájiť čo najsilnejším spevom. Vtáci vyhodnocovali spev svojich sokov, samček so slabším hlasom sa vzdal a zmĺkol. Tak postupne rad-radom umĺkali a ten, ktorý spieval až do konca, sa stal víťazom a jeho majiteľ získal tučnú odmenu.


Pinka je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 90 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).