Celé moje kórejské dobrodružstvo začalo 4. februára 2010 ráno na medzinárodnom letisku v Incheone (Inčon), ktoré je veľmi moderné a povedala by som, že aj pomerne nové. Po klasických procedúrach ako je prejdenie cez colníka a vyzdvihnutie si obrovského kufra z točiaceho sa pásu a zmenení peňazí som vyšla von. Letisko bolo známe, veď som tu bola naposledy, a prvý krát v júli.
Vedela som že si mám kúpiť lístok na stanicu Gyeonbokgun Palace, za 9000 wonov a šup na zastávku. Na Kórei je najlepšie asi to, že ako na zastávke na letisku, tak aj v metre máte niekoho kto vám ochotne poradí, aj keď nevie dobre po anglicky, stačí ukázať lístok a dotyčný/á vám ukážu ako a čo... a tak to bolo aj na letisku, starší pán s rúškou mi ukázal že najbližší Autobus #6011 ide až za viac ako 20 minút a bude lepšie počkať vo vnútri. Tak som sa rozhodla kúpiť volaciu kartu a zavolať určite vydeseným rodičom, vedela som, že aj keď je doma o 8 hodín menej, čiže niečo pred treťou, a vedela som, že budú čakať. No volať sa mi nepodarilo, ale tak aspoň máme kartu, pre emergency situations, na medzinárodné hovory.
Pri nástupe do autobusu sa ma šofér opýtal iba: „Where we are?“ a tak som mu povedala názov zastávky a to, že veľký kufor mám dole. Cesta do Soulu bola veľmi známa, v podstate v Kórei ani nemáte pocit že ste v Ázii, až na tváre ľudí a farebné transparenty takmer všade kde sa človek pozrie, (v novembri tu bude summit G20 a na ceste z letiska som si všimla dva bilboardy ktoré na to upozorňujú už teraz) a samozrejme všade znejúca kórejčina a názvy písané v hangul. No ale cesta bola celkom v pohode, v Soule bolo jasno, krásna modrá obloha. Na príslušnej zastávke som vystúpila, s oboma kuframi a pobrala sa smerom rovno, okolo metropolitan police agency vediac (po preštudovaní mapy ešte doma na Slovensku) že moja budova sa nachádza niekde na druhej strane cez ulicu. A tam aj bola King’s Garden, najprv číslo 3 a potom 2. Pred budovou prvá komplikácia, točité dvere a dva kufre... ale zvladla som to s obomi. Na informáciách som sa pre istotu opýtala či som dobre, ujo moc nerozumel, ale na adresu sa pozreal a pokýval hlavou, že ano. Tak som išla v výťahu... a tu začala zabáva... nastúpila som do prvého čo prišiel... stlačila 12 a čakala, chvíľu nič, potom sa pohol, ale smerom dole... na B2, potom B4... a nastúpila teta a pozerá na mňa, že čo ja tam a ja že potrebujem na 12 a tak stlačila a nič... prišli sme na 1 a ona že asi budem musieť zmeniť výťah, ale nestihla som a pristúpili dvaja páni, jeden starší a jeden mladší. Starší sa mi začal prihovírať po kórejsky, a ja sorry, ale nerozumiem a tak na mna pozera a že beautiful, tak som sa poďakovala, vystúpila na prvom a zmenila výťah, došla na 12 poschodie a našla 1206, otvorila si dvere, ktoré su mimochodom na prístupový kod... nechala veci v predsienke a išla obzrieť... na stene oproti dverám okno od zeme po strop s roletami, výhľad na kopce ktoré obklopujú najväčší kráľovský palác, ale ten z okna nevidieť, vo výhľade bráni budova metropolitan police agency. No ale naspať k izbe, pred oknom je posteľ, taká väčšia jednotka, dva vankúše (amerického typu) sa vedľa seba zmestia v pohode a mám nové obliečky s peknou farebnou kombináciou. Pri stene oproti posteli je mala komoda s televízorom, značka Samsung, ako inak. ;) a polička na knihy a papiere, vedľa je jeden z dvoch stolov s jednou z dvoch stoličiek no a vo zvyšku ci je asi meter a pol je mala kuchyská linka, béžová s dvierkami ktoré sa dajú celé zavriať tak že linku nevidieť. Je tam aj práčka, mikrovlnka a dva horáky, no a pod umývadlom čistička vody. J Okrem Samsung televízora má izba integrovaný domáci a bezpečnostný systém čo v praxi znamená že mám na stene malý panel s obrazovkou, dajú sa na ňom prijímať hovory a môžem vidieť kto mi stojí pred dverami (ak ste videli BinJip/3 Iron od Kim Ki-duka, viete o čom hovorím. No ešte k predsienke, ide sa z nej do kúpelne na pravo a na ľavo máme zabudovaný šatník, ktorý má síce úzke poličky, ale zato ich je celkom veľa. Vedľa šatníka a blyžšie do izby je chladnička s mrazničkou, na jej hornú poličku len tak ľahko nedočiahnem.
No ale prvá dôležitá vec po príchode do bytíku bola spojazdniť internet a dať domov vedieť ze žijem a som v pohode. Aj keď mamina medzičasom volala na pevnú linku tak vedela že som tu. Doma bolo niečo po 4 ráno. ufff....
Po krátkom rozhovore som usúdila že by bolo fajn sa natiahnuť, z lietadla ma hrozne boleli kolená a bolo sa treba vyspať a ešte stále som mala (a aj dnes mám) európsky čas. J Po prebudení som viedla rozhovory so všetkými drahými, ktoré mi zabrali asi niečo cez 3 hodiny. Asi o 7 som sa konečne vybrala do obchodu si niečo kúpiť... z okna som na opačnej strane ulice videla Family Mart, ale to je v podstate len niečo ako večierka kde máte od výmyslu sveta polotovarov, ktoré si možete zohriať priamo tam v mikrovlnke, alebo v prípade polievok zaliať vodou, ale na to som sa neodvážila. Takže voda a nejake tie ryžové veci, čo vyzerali ako burizóny zlepené do koliesok. Ale keďže mi to nedalo a bola som už aj hladná vybrala som sa ďalej, už z diaľky som videla svietiť Dunkin Donuts, J ale po ceste som natrafila na Paris Baguette, tak ako správna Európanka som išla na istotu, zeleninový šalát s kuracinou a mandľami, balík chleba a jablkový džem (ktorý je mimochodom hrozne sladký). A posledná zastávka bola GS 25, ďalší malý obchodík a džús, plechovka Pringles a utierka na umývanie (aj upratovať treba).
Po návrate domov večera a ďalšie rozhovory s kamarátmi a drahými. Najväčšia zábava prišla ale okolo pol 3 ráno (čiže o pol 8 nášho času). Zobudila som sa po asi dvoch hodinách spánku, že bože koľko je hodín, s divným pocitom že sa niečo deje... mysliac si že ktovie ako dlho som spala... J Potom som už nezaspala, až okolo 5 rano, našťastie na druhej strane boli ľudia stále hore, keďže doma bol večer, ktorí sa so mnou radi porozpravali o všeličom. Vďaka!!! Čo by som tu bez Vás robila...
A prvé príjemné prebudenie o pol 10... so želaním dobrého rána na skype pre mňa a sladkých snov odo mňa... ach tieto časové pásma... vtipné to je!!!
A zajtra o prvej ceste metrom, nákupe v supermarkete a varení bez soli...;)
