Prvý kontakt s Kóreou

Celé moje kórejské dobrodružstvo začalo 4. februára 2010 ráno na medzinárodnom letisku v Incheone (Inčon), ktoré je veľmi moderné a povedala by som, že aj pomerne nové. Po klasických procedúrach ako je prejdenie cez colníka a vyzdvihnutie si obrovského kufra z točiaceho sa pásu a zmenení peňazí som vyšla von. Letisko bolo známe, veď som tu bola naposledy, a prvý krát v júli. Vedela som že si mám kúpiť lístok na stanicu Gyeonbokgun Palace, za 9000 wonov a šup na zastávku. Na Kórei je najlepšie asi to, že ako na zastávke na letisku, tak aj v metre máte niekoho kto vám ochotne poradí, aj keď nevie dobre po anglicky, stačí ukázať lístok a dotyčný/á vám ukážu ako a čo... a tak to bolo aj na letisku, starší pán s rúškou mi ukázal že najbližší Autobus #6011 ide až za viac ako 20 minút a bude lepšie počkať vo vnútri.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Celé moje kórejské dobrodružstvo začalo 4. februára 2010 ráno na medzinárodnom letisku v Incheone (Inčon), ktoré je veľmi moderné a povedala by som, že aj pomerne nové. Po klasických procedúrach ako je prejdenie cez colníka a vyzdvihnutie si obrovského kufra z točiaceho sa pásu a zmenení peňazí som vyšla von. Letisko bolo známe, veď som tu bola naposledy, a prvý krát v júli.

Vedela som že si mám kúpiť lístok na stanicu Gyeonbokgun Palace, za 9000 wonov a šup na zastávku. Na Kórei je najlepšie asi to, že ako na zastávke na letisku, tak aj v metre máte niekoho kto vám ochotne poradí, aj keď nevie dobre po anglicky, stačí ukázať lístok a dotyčný/á vám ukážu ako a čo... a tak to bolo aj na letisku, starší pán s rúškou mi ukázal že najbližší Autobus #6011 ide až za viac ako 20 minút a bude lepšie počkať vo vnútri. Tak som sa rozhodla kúpiť volaciu kartu a zavolať určite vydeseným rodičom, vedela som, že aj keď je doma o 8 hodín menej, čiže niečo pred treťou, a vedela som, že budú čakať. No volať sa mi nepodarilo, ale tak aspoň máme kartu, pre emergency situations, na medzinárodné hovory.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri nástupe do autobusu sa ma šofér opýtal iba: „Where we are?“ a tak som mu povedala názov zastávky a to, že veľký kufor mám dole. Cesta do Soulu bola veľmi známa, v podstate v Kórei ani nemáte pocit že ste v Ázii, až na tváre ľudí a farebné transparenty takmer všade kde sa človek pozrie, (v novembri tu bude summit G20 a na ceste z letiska som si všimla dva bilboardy ktoré na to upozorňujú už teraz) a samozrejme všade znejúca kórejčina a názvy písané v hangul. No ale cesta bola celkom v pohode, v Soule bolo jasno, krásna modrá obloha. Na príslušnej zastávke som vystúpila, s oboma kuframi a pobrala sa smerom rovno, okolo metropolitan police agency vediac (po preštudovaní mapy ešte doma na Slovensku) že moja budova sa nachádza niekde na druhej strane cez ulicu. A tam aj bola King’s Garden, najprv číslo 3 a potom 2. Pred budovou prvá komplikácia, točité dvere a dva kufre... ale zvladla som to s obomi. Na informáciách som sa pre istotu opýtala či som dobre, ujo moc nerozumel, ale na adresu sa pozreal a pokýval hlavou, že ano. Tak som išla v výťahu... a tu začala zabáva... nastúpila som do prvého čo prišiel... stlačila 12 a čakala, chvíľu nič, potom sa pohol, ale smerom dole... na B2, potom B4... a nastúpila teta a pozerá na mňa, že čo ja tam a ja že potrebujem na 12 a tak stlačila a nič... prišli sme na 1 a ona že asi budem musieť zmeniť výťah, ale nestihla som a pristúpili dvaja páni, jeden starší a jeden mladší. Starší sa mi začal prihovírať po kórejsky, a ja sorry, ale nerozumiem a tak na mna pozera a že beautiful, tak som sa poďakovala, vystúpila na prvom a zmenila výťah, došla na 12 poschodie a našla 1206, otvorila si dvere, ktoré su mimochodom na prístupový kod... nechala veci v predsienke a išla obzrieť... na stene oproti dverám okno od zeme po strop s roletami, výhľad na kopce ktoré obklopujú najväčší kráľovský palác, ale ten z okna nevidieť, vo výhľade bráni budova metropolitan police agency. No ale naspať k izbe, pred oknom je posteľ, taká väčšia jednotka, dva vankúše (amerického typu) sa vedľa seba zmestia v pohode a mám nové obliečky s peknou farebnou kombináciou. Pri stene oproti posteli je mala komoda s televízorom, značka Samsung, ako inak. ;) a polička na knihy a papiere, vedľa je jeden z dvoch stolov s jednou z dvoch stoličiek no a vo zvyšku ci je asi meter a pol je mala kuchyská linka, béžová s dvierkami ktoré sa dajú celé zavriať tak že linku nevidieť. Je tam aj práčka, mikrovlnka a dva horáky, no a pod umývadlom čistička vody. J Okrem Samsung televízora má izba integrovaný domáci a bezpečnostný systém čo v praxi znamená že mám na stene malý panel s obrazovkou, dajú sa na ňom prijímať hovory a môžem vidieť kto mi stojí pred dverami (ak ste videli BinJip/3 Iron od Kim Ki-duka, viete o čom hovorím. No ešte k predsienke, ide sa z nej do kúpelne na pravo a na ľavo máme zabudovaný šatník, ktorý má síce úzke poličky, ale zato ich je celkom veľa. Vedľa šatníka a blyžšie do izby je chladnička s mrazničkou, na jej hornú poličku len tak ľahko nedočiahnem.

Skryť Vypnúť reklamu

No ale prvá dôležitá vec po príchode do bytíku bola spojazdniť internet a dať domov vedieť ze žijem a som v pohode. Aj keď mamina medzičasom volala na pevnú linku tak vedela že som tu. Doma bolo niečo po 4 ráno. ufff....

Po krátkom rozhovore som usúdila že by bolo fajn sa natiahnuť, z lietadla ma hrozne boleli kolená a bolo sa treba vyspať a ešte stále som mala (a aj dnes mám) európsky čas. J Po prebudení som viedla rozhovory so všetkými drahými, ktoré mi zabrali asi niečo cez 3 hodiny. Asi o 7 som sa konečne vybrala do obchodu si niečo kúpiť... z okna som na opačnej strane ulice videla Family Mart, ale to je v podstate len niečo ako večierka kde máte od výmyslu sveta polotovarov, ktoré si možete zohriať priamo tam v mikrovlnke, alebo v prípade polievok zaliať vodou, ale na to som sa neodvážila. Takže voda a nejake tie ryžové veci, čo vyzerali ako burizóny zlepené do koliesok. Ale keďže mi to nedalo a bola som už aj hladná vybrala som sa ďalej, už z diaľky som videla svietiť Dunkin Donuts, J ale po ceste som natrafila na Paris Baguette, tak ako správna Európanka som išla na istotu, zeleninový šalát s kuracinou a mandľami, balík chleba a jablkový džem (ktorý je mimochodom hrozne sladký). A posledná zastávka bola GS 25, ďalší malý obchodík a džús, plechovka Pringles a utierka na umývanie (aj upratovať treba).

Skryť Vypnúť reklamu

Po návrate domov večera a ďalšie rozhovory s kamarátmi a drahými. Najväčšia zábava prišla ale okolo pol 3 ráno (čiže o pol 8 nášho času). Zobudila som sa po asi dvoch hodinách spánku, že bože koľko je hodín, s divným pocitom že sa niečo deje... mysliac si že ktovie ako dlho som spala... J Potom som už nezaspala, až okolo 5 rano, našťastie na druhej strane boli ľudia stále hore, keďže doma bol večer, ktorí sa so mnou radi porozpravali o všeličom. Vďaka!!! Čo by som tu bez Vás robila...

A prvé príjemné prebudenie o pol 10... so želaním dobrého rána na skype pre mňa a sladkých snov odo mňa... ach tieto časové pásma... vtipné to je!!!

Skryť Vypnúť reklamu

A zajtra o prvej ceste metrom, nákupe v supermarkete a varení bez soli...;)

Lucia Husenicová

Lucia Husenicová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

snažím sa chodiť s otvorenými očami, s otvorenou mysľou, poznávať svet do okola a stále sa učiť Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu