tamojšiu spoločnosť a život ľudí v krajine.
Južná Afrika je veľmi bohatá krajina, ale takmer 99% bohatých, či aspoň priemerne zarábajúcich ľudí, sú belosi. Výnimkou sú černošskí športovci, umelci, spisovatelia, herci no a samozrejme politici. Možno sa tento pomer zmení, keďže aj do Juhoafrickej Republiky postupne prenikajú zahraniční investori a v ústave si uzákonili, že každá zahraničná firma musí zamestnávať 70% černochov a len 30% príslušníkov ostatných rás, vrátane belochov. Výnimkou sú Číňania, ktorí si na najvyššom ústavnom súde vysúdili, že ich budú pre pracovné účely považovať za černochov, takže z toho môžeme vidieť, že korupcia funguje aj na južnej pologuli. V JAR majú jednotnú 14%-nú daň a silné odbory. Minimálna mzda nie je uzákonená, ale upratovačka zarobí v priemere toľko, čo aj u nás, učiteľ zhruba 3x viac. Podľa domácich však najviac zarábajú obchodníci na burze. Čo sa týka školstva, deti majú trojročnú prípravku, z toho jeden rok povinná a potom nasleduje povinná 8 -ročná školská dochádzka. V Kapskom meste je známa univerzita, na ktorej sa dá študovať medicína, právo či informatika, prípadne zahraniční záujemcovia sa môžu prihlásiť na kurz anglického jazyka. V JAR majú tiež zdravotníctvo na vysokej úrovni.
Krajina sa okrem nerastného bohatstva - diamanty, zlato a najmladší uznaný drahokam, označovaný aj ako drahokam 21. storočia - tanzanit, sa môže pýšiť aj šikovnými obchodníkmi - pochádza odtiaľ napr. sieť Pepco, jej prevádzky sú aj v niektorých slovenských mestách a tiež majú patentované módne výrobky z drevenými súčasťami - hodinky, motýliky, okuliare, či šiltovky s dreveným šiltom.
Ako personalistka som najviac obdivovala systém zamestnanosti, či skôr prezamestnanosti, všade od reštaurácie po benzínovú pumpu pracuje asi tak 50 ľudí - jeden človek za vás natankuje benzín, ďalší vám za ten čas umyje okná na aute, tretí vám spočíta účet, štvrtý vám donesie výdavok a podobne.
Pred majstrovstvami vo futbale v roku 2010 vybudovali novú cestu, ktorá spája Kapské mesto s Mysom Dobrej nádeje. Na ceste vyberajú mýto a nachádza sa na nej aj jeden semafor. Kým u nás sme zvyknutí na automatické prepínanie, v JAR stojí na každej strane úseku skupinka ľudí, dvaja sa dohadujú vysielačkou, ďalší dvaja na základe ich pokynov prepínajú semafory - ručne! Potom je tam ďalšia dvojica, ktorá máva červenými zástavkami, čo si tou morzeovkou signalizujú, to nemám ani potuchy a potom je tam skupinka ľudí, ktorí na danom úseku zbierajú odpadky a potom tam ešte nejakí ďalší postávajú a robia neviem čo, ale zrejme pomáhajú tým ostatným. Pokiaľ ide o mýto, tak jednému človeku ho zaplatíte, ďalší vám vydá doklad, že ste ho zaplatili, ďalší maník na to hodí pečiatku a niekto vás ešte aj skontroluje, či ste po tej ceste aj skutočne prešli. V meste zas fungujú úderné trojky, ktoré za sebou ťahajú vozíky s metlami a s vedrami s vodou. Každú chvíľu sa zastavia, pozametajú všetko naokolo, poumývajú všetko v dohľade od dopravných značiek cez lavičky a idú zas o kus ďalej. je to obdoba sociálnych dávok, ktoré si nezamestnaní takto musia zaslúžiť.
Bohužiaľ majú tiež problémy s migrantmi, ktorí sú v krajine nelegálne, nemajú žiadne doklady a preto nemôžu pracovať, ani poberať sociálne dávky. V centre mesta a cez deň je situácia bezpečná práve tak, ako v ktorejkoľvek európskej metropole, ale ľudia na periférii bývajú v strážených satelitných mestečkách za múrom, elektrickým a žiletkovým plotom so zamrežovanými okenicami, aj keď tie boli zrejme pôvodne dávané kvôli opiciam, aby nekradli z domov jedlo. Deti ráno nasadnú v areáli mestečka do školského autobusu, z ktorého vystúpia v stráženom areáli školy, dospelí zas cestujú autami do práce do centra. V Kapskom meste jazdí dosť veľa kabrioletov, zrejme preto, že počasie je väčšinou pekné a ustálené, málokedy tam prší.
A prečo má článok v názve metro? V Kapskom meste sa ho rozhodli vybudovať. Z dobrého úmyslu im ostali vybudované podchody, do ktorých sa inak nedostanete iba cez turniket a na kartu, takže sú relatívne čisté a bezpečné. Zrejme im ale neostali peniaze na vybudovanie skutočných podzemných dráh, takže všetky koľajnice vedú pekne po zemi. No a čo, že v Afrike nie je metro? Veď na Slovensku tiež nie.:)
