Keďže som bola zvedavá, vybrali sme sa s kamarátkami na výstavu. Najprv sme si pozreli film o histórii Číny. V Číne bolo dobrým zvykom, že keď zomrel cisár, pochovali spolu s ním aj jeho manželky a celý dvor. Všetkým úradníkom bola podaná šálka čaju s arzénom a to či ho chceli vypiť, alebo aj nie. Väčšina nechcela, ale takto si starovekí Číňania zrejme riešili politické spory, nový cisár si mohol do akejkoľvek funkcie dosadiť koho chcel. Cisár Š-chuang Ti spojil 7 kráľovstiev do veľkej Číny a zrejme to bolo skôr ohňom a mečom ako mierovými dohodami. Po vojne sa začal ukazovať nedostatok ľudí. Preto sa cisár rozhodol, že nebude kopírovať svojich predchodcov a vymyslí niečo nové. Aj vymyslel. Objednal si 8000 hlinených vojakov na stráženie svojej hrobky. Čo je pozoruhodné, ani jeden z vojakov sa nepodobá na druhého. Čo dokázali v 3. storočí pred Kristom vyrobiť, to dokázala zdokumentovať až moderná veda. Softvér na porovnávanie tvárí na letiskách zdokladoval, že ani jedna z 8000 tvárí nie je úplne rovnaká.
Po filme sme sa pustili prehliadky v smere šípok. Videli sme hlinené sochy pešiakov, lukostrelcov, koní... Každá socha ( aj s podstavcom ) je údajne 1,80 m vysoká a váži 140 kg. Kto neverí, nech sa príde pozrieť do Trebišova.
