Treba však povedať, že okrem prehnaných očakávaní okolia toho v rukách mať veľa nebude. Má na svojej strane niekoľko výhod. Do funkcie nastupuje po azda najmenej populárnom prezidentovi Francúzska od čias 2. svetovej vojny. Ďalšími jeho výhodami sú vek a dravosť. Skúsenosti v politike má tiež, bol poradcom prezidenta Hollanda pre ekonomiku a neskôr aj ministrom hospodárstva.
Na druhej strane treba uviesť aj jeho nevýhody. Mnoho voličov totiž nehlasovalo ZA Macrona, ale PROTI Le Penovej. Preto bude odsúdený pretláčať svoje reformy za cenu ťažkých kompromisov so socialistami a republikánmi. Ako minister hospodárstva nedosiahol také výsledky, ktoré by boli vo veľkej miere povzbudivé. Celkový verejný dlh Francúzska dosiahol v roku 2016 96%HDP. Nezamestnanosť, ktorá bola v roku 2008 na úrovni 7%, no odvtedy sa neustále pohybuje okolo 10% bez vyhliadok na výraznejší pokles. Analytici poukazujú na to, že nezamestnanosť a trh práce sú spojené nádoby. Francúzsky ekonomický rast je mierne pridusený. Macron sa zasadzuje za radikálnu reformu trhu práce, ale tu narazí na silnú prekážku: francúzske odbory, ktoré majú tradične silné postavenie. Finančné trhy ale veria Macronovi a jeho reformám, čo vidno napr. aj z toho, že francúzske akcie rastú a výnosy francúzskych štátnych dlhopisov klesajú. Francúzsky akciový index CAC40 narástol o 4%
Víťazstvo Macrona privítali aj vrcholní predstavitelia EÚ. Sú presvedčení, že posilní francúzsko-nemecké spojenectvo a dokáže veci pohnúť dopredu. Na druhej strane niektorí komentátori, napr. Peter Tkačenko z Hospodárskych novín vo svojom článku z 5. mája tohto roku tvrdí, že Francúzsko nemá potrebnú silu na zachránenie Únie. Citujem: Práve relatívne k okoliu slabnúca ekonomika Francúzska bude aj dôvodom obmedzených možností Macrona prebudovať Európu podľa svojho gusta, čo bol druhý pilier jeho programu. kým zhruba pred desaťročím sa jeho ekonomická výkonnosť na osobu zhruba rovnala nemeckej, dnes má Nemecko o polovicu silnejšiu ekonomiku. Koniec citátu.
To znamená, že Francúzsko sa bude musieť uspokojiť s úlohou dvojky v rámci EÚ a diktovanie parametrov novej európskej politiky prenechá Nemecku. Otázny je aj Macronov vzťah k USA. Francúzsko tradične trvá na európskych hodnotách a bráni sa americkým vplyvom najmä v kultúrnej oblasti.
Na záver, ako perličku uvádzam, že vo voľbách sa mu podarilo zjednotiť názor moslimov aj židov, ktorí v prevažnej miere dávali svoje hlasy Emmanuelovi Macronovi.
